Budúci penzisti nechcú riskovať so svojimi peniazmi. Viac než polovica tých, ktorí si sporia na svoje súkromné penzie, odmieta investície do rizikových fondov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre HN spravila agentúra Focus.
Viac istoty, menej rizika
Až 57 percent opýtaných chce prestúpiť do konzervatívneho fondu, akonáhle na jar z tých ostatných zmiznú garancie. „Ľudia sa boja, že by prišli o svoje peniaze, pretože trhy sú rozbúrenejšie a výnosy neistejšie. Hoci vidina nejakého zbohatnutia je lákavá, ale keďže ide o dôchodok, sú veľmi opatrní,“ zhodnotil výsledky prieskumu analytik Ivan Dianiška z agentúry Focus.
„To len dokazuje, že väčšina sporiteľov v rastových fondoch má veľkú averziu voči riziku,“ doplnil riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Menej než tretina opýtaných by uprednostnila rizikovejšie fondy, ktoré ponúkajú vyššie zhodnotenie. V súkromnom dôchodkovom pilieri si dnes sporí takmer poldruhamilióna ľudí.
Mihál je spokojný
Tzv. garancie zaviedla bývalá ministerka práce Viera Tomanová (Smer-SD), ktorá chcela sporiteľov ochrániť pred možnými stratami. Daňou za garancie sú veľmi nízke výnosy. I preto sa jej nástupca Jozef Mihál (SaS) rozhodol od apríla ponechať istoty len v jednom z dôchodkových fondov.„Zrušenie garancií v dvoch z troch existujúcich fondov bolo potrebné aj preto, aby sporitelia mali možnosť voľby,“ reagovala hovorkyňa ministerstva Slavomíra Sélešová.
Tá pripomína, že stále dosť ľudí preferuje rizikové fondy. „O garancie má záujem len niečo viac ako polovica sporiteľov, čo dokazuje správnosť zrušenia garancií v ostatných fondoch.“
Prekvapení z relatívne nízkeho záujmu o rizikové investovanie nie sú ani koaliční poslanci. Podľa koalície je dôležitejšie skôr to, že sporitelia majú možnosť voľby medzi istotou a rizikom. „To znamená, že všetko je tak, ako má byť, lebo ľudia majú možnosť bezplatne prestúpiť do akéhokoľvek fondu,“ vyhlásil poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). Podľa jeho koaličného kolegu Ivana Švejnu je dôležité, aby bola zmena fondu čo najjednoduchšia. „Povinnosťou správcovskej spoločnosti je sporiteľa o všetkom informovať. Ak má potom pocit, že chce niečo zmeniť, tak môže zmeniť DSS-ku alebo fond,“ dodal Švejna.
Nie sme výnimku
Názory odborníkov sa však líšia. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej si sporitelia na relatívne mladý druhý pilier ešte nestihli zvyknúť. „Jednoducho nemáme skúsenosti s týmto spôsobom šetrenia. Je to generačný problém,“ myslí si sociologička. Naopak, podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža sa Slováci nevymykajú z priemeru ostatných krajín. „Približne polovica ľudí nie je ochotná znášať riziko, to platí aj pre USA či Veľkú Britániu. Bolo by čudné, keby to u nás bolo inak,“ dodal Baláž. Na nálady sporiteľov však má vplyv i súčasná atmosféra v ekonomike. Ľudia sa boja novej krízy a so svojím majetkom radšej narábajú opatrne. „Napriek tomu je druhý pilier dlhodobý produkt, ktorý je vhodný na rizikovejšie investície s dlhodobo vyšším výnosom,“ dodal Goliaš.
Pravicoví voliči
Z exkluzívneho prieskumu pre HN taktiež vyplýva, že politické preferencie nehrajú veľkú úlohu pri rozhodovaní o penzijnom investovaní. Hoci je to práve pravicová vláda na čele s SDKÚ-DS, ktorá zrušila garancie, až 71 percent ich voličov by uprednostnilo istotu pred rizikom.