Niekoľko rokov chystanú digitalizáciu kultúrneho dedičstva rozbieha Marek Maďarič pomocou rámcovej zmluvy, ktorú uzatvoril ešte v čase, keď bol prvý raz ministrom. Oslovení IT špecialisti sa navyše domnievajú, že je predražená.
Zmluvu uzavrel Maďarič s konzorciom VT Group, v ktorom je telekomunikačný operátor Vnet a spoločnosť Tempest. Jeho nástupca Daniel Krajcer rámcovku nezrušil a Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá buduje v rámci projektu mamutí dátový archív, teraz hneď po voľbách z celkového zazmluvneného balíka 50 miliónov eur ukrojila 33 miliónov. Dnes si v Žiline prevezme prvú časť techniky a softvér za takmer 14,5 milióna eur.
Alojz Androvič z knižnice, ktorý má projekt na starosti, tvrdí, že časová tieseň im neumožnila konať inak. IT špecialista Peter Mihalik vraví, že ceny dojednané v rámcovej zmluve zodpovedajú oficiálnym cenníkovým cenám. „Pri takomto objeme som si istý, že bolo možné vyjednať zľavy na úrovni minimálne 40 až 50 percent.“ Ministerstvo i dodávateľ nevýhodnosť zmluvy odmietajú.
Maďarič chcel pôvodne celú digitalizáciu objednať u súkromného dodávateľa. Uzavrel aj sporný kontrakt so spoločnosťou Tender Media Group, ktorý jeho nástupca Krajcer vypovedal.
Ďalší IT špecialista Marián Otčenáš, ktorý pracuje pre TV JOJ hovorí, že rovnocenný komponent zo zmluvy, ktorý je základom páskového archívu kupovali v roku 2010. Už pri jednom kuse získali zľavu 55 percent. Cenu sa im tak podarilo znížiť z 86 na 50 tisíc euro. „Na prvý pohľad to vyzerá ako cenníkové ceny bez zliav vynásobené koeficientom väčším ako jedna,“ uviedol pre HN.
Maďaričov rezort dva roky starý IT kontrakt bráni tým, že všetky následné objednávky podliehajú kontrole pri čerpaní eurofondov. Predseda predstavenstva VT Group Andrej Škultéty vraví, že ceny za technológie a služby prehodnocujú a poskytujú zľavy. „Pretože zákazník nemá povinnosť čerpať ich prostredníctvom rámcovej zmluvy,“ vysvetlil. Androvičz z univerzity vraví, že vrámci negociačnej opcie ceny stláčali. „Nejaké drobnosti sa podarili. Nedá sa povedať, že sú to veľké percentá.“
Univerzita buduje archív mimoriadnej veľkej kapacity, do ktorého budú zapojené inštitúcie ukladať zdigitalizované časti kultúrneho dedičstva. Dáta v bratislavskom úložisku o veľkosti 25 petabajtov sa budú kvôli bezpečnosti synchronizovať s dátami v rovnako veľkým úložisku v žilinskom centre.
V štúdii schválenej Bruselom Slovensko pôvodne plánovalo archív s omnoho nižšou kapacitou - iba desať petabajtov. Tá bola nakoniec kvôli požiadavkám jednotlivých inštitúcií zvýšená na päťnásobok. Nejde o žiadnu maličkosť. V klimatizovaných sálach budú naskladané magnetické zálohovacie pásky dohromady za neuveriteľných 15 miliónov eur.
Kapacita archívu bude vyššia, ako Slovensko aktuálne potrebuje, priznal Androvič s tým, že chcú získať rezervu do budúcnosti. Prostriedky z eurofondov vyčlenené na projekt je nutné minúť naraz v krátkom časovom období, vysvetľuje. „Ak by sme mohli úložisko budovať postupne, tak za dva roky kúpime oveľa lacnejšie, alebo kvalitnejšie veci.“
Minister kultúry Marek Maďarič ešte v júni kritizoval predchodcu Daniela Krajcera za meškanie jednotlivých národných projektov. Uviedol tiež, že v nich existujú duplicity, ktoré by mohol Brusel vyhodnotiť ako neoprávnené výdavky. Ako príklad uviedol, že dátový archív buduje okrem Univerzitnej knižnice v Bratislave aj Slovenská národná knižnica.
Maďarič chcel pôvodne celú digitalizáciu objednať u súkromného dodávateľa. Uzavrel aj sporný kontrakt so spoločnosťou Tender Media Group, ktorý jeho nástupca Krajcer vypovedal. Celkovo má na digitalizáciu Slovensko vrámci Opračného programu Informatizácia spoločnosti získať viac ako 200 miliónov eur. Tie musí vyčerpať do polovice júla 2015.