Bratislava plánuje zaviesť od januára 2013 nový spôsob hospodárenia s parkovacími miestami v centra mesta. Je to prvý krok k spusteniu jednotnej parkovacej politiky. Nižší počet parkujúcich áut prináša lepšie využívanie verejných priestranstiev a vyššiu kvalitu života v meste.
Dobrým príkladom na zefektívnenie mestskej dopravy pomocou regulovaného parkovania je susedná Viedeň. V rakúskej metropole v porovnaní s inými európskymi veľkomestami strávia ľudia minimálny počet hodín v dopravných zápchach. Pričom vyše pol milióna ľudí dochádza denne do mesta a takmer 80 percent z nich prichádza autom. Celé tajomstvo úspechu spočíva v nízkom počte parkovacích miest. Parkovacia politika, ktorú zaviedli v roku 1975, priniesla pozitívne výsledky. Znížila sa nielen priemerná dĺžka parkovania, ale skrátil sa aj čas na hľadanie voľného parkovacieho miesta.
V súčasnosti tvorí podiel individuálnej dopravy autom alebo jednostopovým motorovým vozidlom na všetkých prepravných trasách mesta iba 29 percent, a prevažuje tu verejná hromadná a nemotorizovaná (pešia alebo cyklistická) doprava. Celú alebo väčšinu individuálnej prepravy vo veľkomeste ako Viedeň, ani nemožno zabezpečiť osobnými autami. Napríklad, pre nedostatok priestoru, ktorý by sa dal využiť na parkovanie, alebo pre obmedzené podmienky na uliciach. Naopak, verejné priestranstvá oslobodené od dominancie áut teraz pomáhajú zvyšovať kvalitu mestského prostredia a slúžia na oddych a turistiku.
Popri vysokých nárokoch na verejný priestor, k ďalším nevýhodám osobnej automobilovej dopravy patria hluk, znečistenie ovzdušia a dopravné nehody. Preto viedenská samospráva počas posledných takmer dvadsať rokov prijala viacero závažných dokumentov: o dopravnej stratégii (1994), stratégii ochrany klímy (1999) a dopravnom generele Viedne (2003). V týchto dokumentoch podporila verejnú mestskú, ako aj pešiu a cyklistickú dopravu. Taktiež osobnú automobilovú dopravu presunula na tieto ekologicky šetrné dopravné prostriedky.
Rozhodnutie o tom, či použiť osobné auto, vo veľkej miere závisí od ceny a pravdepodobnosti voľného parkovacieho miesta v cieli cesty. Správna regulácia parkovania tak môže cielene a veľmi efektívne ovplyvniť osobnú automobilovú dopravu už pri jej vzniku. Rozhodujúci vplyv má aj na funkčnosť špecializovaných zložiek verejného poriadku a integrovaného záchranného systému (polícia, hasičský a záchranný zbor, záchranná zdravotná služba, atď.), ale aj na zásobovanie, ktoré sú pre mesto existenčne nevyhnutné.
Vo všetkých parkovacích zónach Viedne zaviedli jednotný poplatok za krátkodobé parkovanie viacstopových vozidiel. Od 1. marca tohto roku hodina parkovania tu stojí dve eurá. Potrebný je parkovací lístok, ktorý možno zakúpiť v novinových stánkoch, na zastávkach metra, alebo odoslaním SMS z mobilu. Rezidenti v spoplatnených viedenských obvodoch dostávajú potvrdenie o výnimke z poplatku, takzvanú ročnú parkovaciu nálepku, za ktorú zaplatia 120 eur.
Regulácia výrazne zlepšila situáciu s parkovaním počas dňa. Premávka v centre mesta a priľahlých obvodoch sa odľahčila. Poklesom objemu osobnej automobilovej dopravy, vrátane počtu odjazdených kilometrov na vozidlo, sa významne znížilo znečistenie ovzdušia a tvorba hluku. Obdobné výsledky zaznamenali všetky mestské obvody, ktoré prevádzkujú zóny krátkodobého parkovania.
Kým v zónach s regulovaným parkovaním sa obrátkovosť parkovacích miest zvýšila, a nesprávne parkovanie ako aj čas na hľadanie voľného parkovacieho miesta sa v priemere znížili, v susedných mestských častiach dopyt po parkovacích miestach neúnosne vzrástol. Preto sa mesto rozhodlo rozšíriť zóny krátkodobého parkovania. Od 1. októbra tohto roku začnú regulovať parkovanie na celom území 12. a 15. mestského obvodu (Meindling a Rudolfsheim-Fünfhaus), a čiastočne v 14., 16. a 17. mestskom obvode (Penzing, Ottakring a Hernals).
Peniaze z parkovania Viedeň používa na odľahčenie premávky v centre. Slúžia najmä na výstavbu garáží a zlepšovanie verejnej dopravy.
Autor je odborným pracovníkom Sekcie dopravného plánovania a mobilitných stratégií mestskej samosprávy vo Viedni.