04.08.2003, 00:00

Plusy a mínusy porevolučnej ekonomiky

"Je veľa ľudí, ktorí sa majú - a rádovo niekoľkonásobne - lepšie ako pred novembrom 1989, no priemerné reálne mzdy predrevolučnú úroveň ešte nedosiahli," dokladá na oficiálnych štatistických údajoch Ing. Jozef Chajdiak, profesor Ekonomickej univerzity v Bratislava, podpredseda Združenia za ekonomickú prosperitu Slovenska a riaditeľ spoločnosti STATIS, s. r. o., Bratislava, ktorá sa zaoberá štatistickými analýzami.

"Je veľa ľudí, ktorí sa majú - a rádovo niekoľkonásobne - lepšie ako pred novembrom 1989, no priemerné reálne mzdy predrevolučnú úroveň ešte nedosiahli," dokladá na oficiálnych štatistických údajoch Ing. Jozef Chajdiak, profesor Ekonomickej univerzity v Bratislava, podpredseda Združenia za ekonomickú prosperitu Slovenska a riaditeľ spoločnosti STATIS, s. r. o., Bratislava, ktorá sa zaoberá štatistickými analýzami.
Reálne mzdy sa podľa prepočtov STATIS dostali vyššie ako pred novembrom iba v prvom štvrťroku 1990 (3 157 Kčs), potom však boli najvyššie iba v predvolebnom období roku 1998, keď v štvrtom štvrťroku dosiahli 94,5 percenta úrovne štvrtého štvrťroku 1989 a opäť vo volebnom štvrtom štvrťroku 2002, keď dosiahli ešte viac, 94,6 percenta z posledného štvrťroku 1989. Odvtedy však v prvom štvrťroku tohto roku opäť klesli na 84,9 percenta miezd prvého štvrťroku 1989.
Vzhľadom na infláciu vychádzajúcu z indexov rastu spotrebiteľských cien federálna koruna z 1. januára 1989 v júni 2003 stála už 5,35 Sk, a keďže mzdy vzrástli za ten čas do vlani iba 4,3-násobne, spriemerovaný zamestnaný občan si za mesačnú mzdu kúpi menej ako v roku 1989. A keďže sa oveľa viac občanov nachádza pod štatistickým priemerom ako nad ním, je logické, že vo viacerých prieskumoch verejnej mienky sa väčšina vyslovuje, že ekonomická situácia Slovenska je horšia ako pred rokom 1989. "Pohľad možno zmanipulovať, ak sa za východisko berie rok 1993, pretože vtedy oproti roku 1989 došlo k veľkému prepadu životnej úrovne a iba sme sa odrážali od dna," upozorňuje Chajdiak na analýzy, ktoré hlásajú zlepšenie.
Najhlbší prepad oproti roku 1989 bol v treťom štvrťroku 1991, keď reálne mzdy klesli až na 67 percent prednovembrovej úrovne. Spotrebiteľské ceny už roku 1993 boli 2,3-krát vyššie ako v roku 1989. Údaje o hrubom domácom produkte za Slovensko sa pred rokom 1993 neviedli, nedajú sa porovnať. Oproti roku 1993, keď HDP (v stálych cenách roku 1995) dosahoval vyše 508 mld. Sk, v roku 2002 to bolo už vyše 738 mld. Sk.
Rast spotrebiteľských cien a pokles reálnych miezd svedčí o tom, že spriemerovaný občan si za mesačný príjem kúpil menej tovaru ako v roku 1989, no nehovorí o jeho vyššej kvalite a technickej úrovni. O tom, či sa má lepšie, však hovoria ďalšie štatistické údaje. Napríklad spotreba mäsa, ktorá v roku 1989 dosahovala 83,9 kg na obyvateľa, klesla do roku 2000 takmer o tretinu, na 60,9 kg. Spotreba mlieka za to isté obdobie klesla z 253,2 kg na obyvateľa na 160,2 kg. Tukov sme spotrebovali predtým 21,7 kg, v roku 2000 sa ich spotreba znížila na 21,5 kg. Znížila sa aj spotreba ovocia zo 60 na 56,8 kg na obyvateľa ročne. Zvýšilo sa percento obyvateľov napojených na verejný vodovod zo 74,3 % roku 1989 na 82,9 % v roku 2000 a na verejnú kanalizáciu zo 49,9 % na 54,7 %. V roku 1989 sa na Slovensku postavilo a odovzdalo do užívania 33 437 bytov, v roku 2000 iba 10 331 bytov. Prudko sa zvýšila nezamestnanosť - z nuly na 427 643 evidovaných nezamestnaných v júni 2003. Časť obyvateľstva sa však má od zmeny politického režimu lepšie.

Vývoj priemernej nominálnej mzdy
r. 1989

3 142 Sk

r. 1990 

3 278 Sk

r. 1991

3 770 Sk

r. 1992

4 513 Sk

r. 2001 

12 365 Sk

r. 2002

13 511 Sk