Developeri sa zahryzli do Bratislavy

Inak je to však s nezastavanými pozemkami, ktoré sa dajú dobre zhodnotiť - naprojektovať a vybudovať vhodné objekty, ktoré sa potom prenajmú alebo predajú. Jedni developeri už najviac postavili, iní zasa majú ambicióznejšie plány.

Najsilnejší developer
Developeri investujú predovšetkým v Bratislave a regionálne metropoly kopírujú hlavné mesto s odstupom niekoľkých rokov. Kým Bratislava má bankové domy či obchodné reťazce už takmer vybudované, ostatné mestá to len čaká. "Celkovo vlastníme v Bratislave približne 16 hektárov pôdy a do siedmich až desiatich rokov poskytneme na prenájom 300-tisíc metrov štvorcových metrov najmä administratívnych priestorov. Vyžiada si to vyše 13 miliárd korún," hovorí predseda Predstavenstva HB Reavis Group Ivan Valent. Tento zatiaľ najsilnejší developer doteraz investoval v Bratislave 7,4 miliardy korún.

Najväčšie plány
Najväčšie plány má zatiaľ developerská spoločnosť J & T Global. Vlastní podstatnú časť bratislavského nábrežia i Podhradia a v krátkom čase tu plánuje investície za deväť miliárd korún. O miliardu viac chce na nábreží investovať aj írska firma Ballymore Properties. "Viac hráčov na jednom trhu možno len porovnávať. Konkurovať si začnú až vtedy, keď sa ich objekty ocitnú vedľa seba," konštatuje predseda Predstavenstva J & T Peter Korbačka. Inak si podľa neho zákazník vyberie lokalitu podľa vlastných predstáv a investor ho nemá možnosť ovplyvniť. Či už ide o dopravné spojenie, ponúkané služby alebo imidž celého priestoru, a od toho sa odvíjajúcej ceny.

Slovenské Helsinki
"Bratislava nikdy nedosiahne cenovú úroveň nehnuteľností v ostatných hlavných mestách krajín Vyšehradskej štvorky. Môže však využiť nižšie ceny a blízkosť Viedne, pretože vďaka kvalitnej pracovnej sile a jej jazykovej zdatnosti už v súčasnosti veľa medzinárodných korporácií presúva svoje stredoeurópske centrály z Viedne do Bratislavy," vysvetľuje Korbačka. Upozorňuje, že Bratislavu je do budúcnosti najvhodnejšie porovnávať s mestom Helsinki, pretože krajiny i hlavné mestá majú podobný počet obyvateľov.

Chaos a cudzorodé prvky
Na expanziu developerov do centrálnych častí miest majú však veľmi ťažké srdce architekti. "Mestá zhromažďovali majetok celé stáročia a teraz sa ho pod vplyvom skupinových záujmov bezhlavo zbavujú," sťažuje si viceprezident Spolku architektov Slovenska Václav Kohlmayer. Centrá miest sa tak podľa neho rozširujú bez koncepcie, keď jednotlivé projekty sa len priraďujú k existujúcemu mestskému organizmu tak, ako investori prichádzajú. "Výsledkom sú často cudzorodé prvky, ktoré v danej lokalite nepôsobia harmonicky a narúšajú estetický ráz prostredia," uzatvára Kohlmayer. Ako príklad slúži budova Tatracentra na Hodžovom námestí alebo River Park na dunajskom nábreží.