Vydavateľstvo Don Bosco malo niekoľko aktivít na printovom trhu. Prečo niektoré z nich zanikali?
Don Bosco vydával od svojho vzniku tri časopisy – Svetlo (pre chlapcov), Čajku (pre dievčatá) a Don Bosco dnes. Doteraz funguje len Don Bosco dnes, čo je nepredajný, interný časopis pre saleziánsku rodinu. Svetlo a Čajka sa po 18, respektíve 17 rokoch zrušili a vznikol spoločný časopis pre chlapcov a dievčatá AHA!, ale po šiestich rokoch fungovania skončil kvôli nízkemu nákladu. Projekt bol dotovaný a nedarilo sa nám získať nových predplatiteľov. V roku 2000 sa ešte pripojil časopis Sväté písmo pre každého, ten vychádzal desať rokov – bol na toto obdobie viazaný, za ten čas obsiahol celé sväté písmo. Na začiatku mal 44 tisíc predplatiteľov, na konci 8 500 až 9 tisíc. Keď skončil, bol to impulz pre nás nestratiť jeho predplatiteľov. Tak vznikol projekt edície Viera do vrecka. Čo síce nie je časopis – každé číslo je samostatná knižka, ktorá sa predáva v kníhkupectvách – ale funguje podobne ako časopisy aj s možnosťou predplatného.
Je Viera do vrecka lepší model ako časopis?
Sväté písmo pre každého existovalo ako časopis, vrátane radenia po mesiacoch. Získali sme skúsenosť, že ľudia si už psychologicky nekupovali to, čo vyšlo skôr, i keď išlo o nadčasový časopis. Tomu sme sa chceli vyhnúť. Brožúrky Viery do vrecka sú predávané neustále a vidíme, že efekt predaja počas celého roka sme pri nej nadobudli.
Prinieslo to úspech?
Chystáme druhý ročník. Úspech to prinieslo väčší, ako sme čakali. Dúfali sme v 5-6 tisíc a momentálne máme približne 9 500 predplatiteľov a asi dve tisícky sa predajú v predajniach. Pravidelne robíme aj dotlače. Vnímame, že ľudí zaujíma názor Cirkvi aj na mnohé spoločenské témy a v edícii Viera do vrecka im chceme ponúknuť otvorenú diskusiu.
Meriate to aj so zreteľom na ziskovosť projektu? Čo ste si stanovili ako cieľ?
Samozrejme, že projekt by mal byť samonosný a zarobiť si na seba. Prekročením predajnosti 6-7 tisíc je v zisku. Ide nám aj o zisk, aby sme mali na výrobu ďalších vecí, lebo všetok zisk ide buď na potreby vydavateľstva alebo saleziánov. Môžeme si potom dovoliť napríklad vydávať aj hodnotnejšie knihy a kupovať licencie na filmy.
Nebudete sa už vracať do segmentu časopisov?
Neviem, zatiaľ táto otázka nie je na stole. Uvažujeme nad tým, ako sa prihovárať mladým ľuďom. Či to bude časopis, internet, aplikácie do mobilných telefónov alebo niečo úplne iné, to zatiaľ nevieme.
Počítalo sa s optimistickým scenárom, že časopis AHA! bude niekedy ziskový?
Keď končilo Svetlo a Čajka, oba mali po 2 500 predplatiteľov a boli stratové. Myšlienka bola ísť do jedného časopisu a možno bude ľudí viac. Ale keď sme spárovali adresy, prvotný počet bol len nízkych 3 300. Vyrátali sme si, že aby sme sa dostali na nulu, v tom čase sme potrebovali okolo 6 tisíc a neskôr 7 tisíc čitateľov. Nárast na 4 200 prišiel hneď v prvom ročníku, potom už predaj kulminoval. Maximálny počet predplatiteľov bol 4 600 – toto číslo sme nevedeli prekonať. Robili sme pre to všetko – oslovovali všetky farnosti, školy, pastoračné centrá telefonátmi, letákmi, posielali im časopisy, mali sme reklamu v televízii, snažili sme sa to nejako dostať cez Poštové zvesti, ktoré majú náklad 1,8 milióna… Aj kríza vo vydavateľstve pomohla k rozhodnutiu, že to nemôžeme ďalej ťahať. Aj napriek tomu, že to bol jediný kresťanský časopis pre mladých, sme sa rozhodli AHA! od 1. 1. 2011 nevydávať.
Ktorá z aktivít vydavateľstvu najviac pomáha?
Vo vydavateľstve máme okrem výroby našich produktov – kníh a DVD – aj distribúciu. Potom máme internetový obchod, ktorý po redizajne v roku 2010 oproti predchádzajúcim obdobiam vzrástol tisícnásobne. Pomáha nám aj edícia Viera do vrecka a vydávanie filmov. Aj keď prvotná investícia je pri filmoch veľmi veľká, licencie sú drahé, už pri prvých DVD sme videli, že je veľký dopyt po filmoch o svätých. Dovtedy na Slovensku boli viac-menej len animované kresťanské filmy a iba sem-tam vyšlo niečo hrané. My sme s tým začali, nakopli trh a videli, že sa oplatí ísť do DVD. Návratnosť prichádzala do pol roka a každé jedno DVD bolo v zisku. Pri Svätom Augustínovi a Donovi Boscovi sa nám prvý náklad vypredal do pol roka – a ten robíme zvyčajne na 3 tisíc kusoch.
Plánujete DVD aktivitu rozšíriť?
Kresťanských filmov nie je veľa, na druhej strane je ich stále dosť. Chceme v tom pokračovať, je to niečo, čo má zmysel. Trúfame si na päť, možno šesť filmov ročne.
Máte aj práva na televízne vysielanie? Ponúkate filmy televíziám?
Práva máme na tri filmy a plánujeme ich ponúkať. Don Bosco a Svätý Augustín boli vysielaní na TV Lux a Don Bosco aj na TV Noe. Chceme to ponúknuť aj iným televíziám – či už práva alebo dabing. Dabingy robíme s renomovanými hercami a režisérmi, nie je to nič „na kolene“. Takže ak by televízia siahla po TV právach, ktoré nemáme, vieme im ponúknuť aspoň kvalitný dabing.
Má pre spoločnosť ako Vydavateľstvo Don Bosco význam venovať sa marketingu?
Určite. Máme inzeráty v Katolíckych novinách, našom časopise Don Bosco dnes a propagujeme sa aj cez edíciu Viera do vrecka, internetový obchod alebo plagáty na farách. Čo sa týka „svetských“ médií, mali sme dva pokusy: so Sme a Poštovými zvesťami, ktoré sa posielajú do každej jednej domácnosti. Ale ohlas bol mizivý. Tam akoby náš klient nebol. A potom je tu ešte televízia Lux a rádio Lumen, ktoré využívame pomenej. Nedávno sme si urobili anketu, kde sme sa pýtali ľudí, odkiaľ sa o nás dozvedeli. Zapojilo sa vyše tisíc ľudí, čo už je reprezentatívna vzorka, a vyšlo nám, že najviac sa dozvedeli od nás vo Viere do vrecka, potom z Katolíckych novín a vkladačiek v katolíckych časopisoch. Najmenej to bolo rádio Lumen a TV Lux. Každopádne vydavateľstvo Don Bosco v roku 2012 plánuje realizovať niekoľko marketingových aktivít na posilnenie značky a zvýšenie predaja svojich produktov v spolupráci s viacerými partnermi, nielen z oblasti katolíckych médií.
Čiže aktivity ako Sme a podobne vo vašom prípade nezaberajú?
To nefunguje, keď si porovnáme investície, ktoré do toho máme dať, a návratnosť.
Ako celok je vydavateľstvo ziskové, alebo ide o dotovaný projekt?
Vydavateľstvo v roku 2010 zažilo pád na dno, museli sme prepustiť polovicu ľudí a z 15 zamestnancov ostali ôsmi. Máme aj dlh, ale ten je len voči saleziánom, ktorí nás tri-štyri roky dotovali. Predtým bol projekt vydavateľstva samonosný. Po tom, ako sme priberali ľudí a aktivity ako časopis AHA! či neziskové relácie, ktoré sme produkovali pre katolícku televíziu, prišlo rozhodnutie, že sa musíme zbaviť toho, čo nás tlačí dole. Prežili sme si krušné obdobie. Momentálne sme už v plusových číslach a trend naznačuje, že do roka splatíme aj dlh voči saleziánom a nebudeme už niesť žiadnu ťarchu. Našou snahou je postaviť systém zdravého vydavateľstva, ktoré kráča s dobou a bude prinášať hodnotné tituly pri čitateľov či divákov.