09.06.2011, 00:00

Mikloš získal kľúčový tromf na živnostníkov

Minister Ivan Mikloš získal v ťažení proti prešpekulovaným živnostníkom vážnu zbraň.

Každý štvrtý živnostník je na Slovensku v skutočnosti zamestnancom, zverejnil včera prvýkrát v histórii Štatistický úrad SR. Ich počet pritom stále rastie. Oproti minulému štvrťroku pribudlo 21 700 tzv. falošných malých podnikateľov na celkových 100-tisíc. Takýmto spôsobom sa pritom ľudia a firmy vyhýbajú daňovým a odvodovým povinnostiam, upozorňuje analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš. „Zamestnanci majú výrazne vyššie daňové aj odvodové zaťaženie v porovnaní so živnostníkmi.“  

Miklošov tromf
Práve Mikloš plánuje v rámci daňovo-odvodovej reformy zvýšiť záťaž živnostníkov a zmierniť tak rozdiely medzi nimi a zamestnancami. „Zverejnený údaj len potvrdzuje to, na čo ministerstvo financií poukazovalo počas celej diskusie o odvodovej reforme – že tu máme veľmi nezdravý a neudržateľný trend prechodu pracujúcich zo zamestnaneckých pomerov na živnosti,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.

Štát pritom takto môže podľa prepočtov HN ročne prichádzať asi o 400 miliónov eur.

Takmer polovica z týchto ľudí pracuje v stavebníctve. Výnimkou nie sú ani priemyselné podniky, veľkoobchod a maloobchod.

Štatistici pod paľbou
Kritikov reformy z radov živnostníkov však ani údaje štatistikov nepresvedčili. „Štatistika je súbor nepresných čísiel. Ak to tak je, nech nastúpia kontroly Inšpektorátu práce,“ hovorí Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. Tá vyššie odvody pre živnostníkov odmieta. Podobne reagovali aj niektorí koaliční poslanci, ktorí odmietajú podporiť zhoršenie podmienok pre živnostníkov. „Otázne je, do akej miery je takýto prieskum dôveryhodný,“ tvrdí Peter Zajac z OKS. Štatistici pritom tieto údaje získavali nepriamo. Živnostníkov sa napríklad pýtali, či si svoj pracovný čas organizujú sami. Ak to tak nie je, vykonávajú závislú činnosť.

Inšpektorát práce pritom za posledné tri roky odhalil iba 533 prípadov, keď ľudia pracovali pre zamestnávateľa na živnosť. Hovorca kontrolórov Igor Holéczy však pripomína, že mnohým z nich vyhovovalo viac pracovať takouto formou. „Napríklad u živnostníkov, ktorí vykonávajú remeselnícke práce, je tento spôsob flexibilnejší,“ poznamenal.

Holéczy pritom nevylúčil, že inšpektorát po zverejnení údajov Štatistického úradu prikročí k častejším kontrolám. Aj oni pritom evidujú viac takýchto porušení Zákonníka práce. „Je možné siahnuť operatívne k mimoriadnym celoslovenským kontrolám v tejto oblasti. Firmy sa tak môžu vyhýbať plateniu odvodov.“

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko však odmieta, že by všetkých 100-tisíc falošných živnostníkov takto nútili pracovať firmy. Na živnosť mohli mnohí z nich prejsť aj dobrovoľne, tvrdí. „Ktorý človek by nebol radšej, keby mal v peňaženke vyšší čistý príjem? Byť živnostníkom je ekonomicky výhodnejšie.“

Prechod zamestnancov k živnostiam je problém aj podľa opozície. Podpredseda Smeru–SD Peter Kažimír však nepovažuje zvyšovanie odvodov pre živnostníkov za správne riešenie. „Je naivné si myslieť, že po zhoršení podmienok pre živnostníkov firmy začnú prijímať ľudí na riadne pracovné pomery.“ Kažimír si tiež myslí, že po takejto reforme odídu mnohí ľudia pracovať do zahraničia alebo sa presunú k práci na čierno.

Rezort financií však tvrdí, že reforma sa negatívne dotkne iba hlavne živnostníkov, ktorí „v skutočnosti touto formou pracujú pre jedného „zamestnávateľa“ a nevedia si vyúčtovať skutočné náklady na dosiahnutie príjmu, ktorými by si znížili daňovú a odvodovú povinnosť,“ reagoval Jaroš.

Podľa Zajaca by sa malo daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov a živnostníkov priblížiť. Ale iba znížením odvodov zamestnancov.