Ústav pamäti národa (ÚPN) totiž zverejnil na internete (www.upn.gov.sk) prvú časť registrov zväzkov ŠtB, ktoré obsahujú viac ako 20-tisíc mien "eštebákov" a sledovaných osôb z východného Slovenska.
Menami sa to nekončí
"Niektoré z tých sledovaných osôb zavraždili, iné skončili vo väzení, ďalšie vyhnali zo svojich domovov do exilu, niektoré prenasledovali a zastrašovali počas celých desaťročí a niektoré zo sledovaných osôb skončili ako vedomí spolupracovníci ŠtB," povedal šéf ÚPN Ján Langoš. Do šiestich mesiacov sa na internete objavia aj registre bývalých správ ŠtB v Bratislave a Banskej Bystrici. Kompletný počet registrov sa odhaduje na 80- až 100-tisíc. Neostane však iba pri menách - ÚPN chystá v budúcnosti zverejniť aj správy o akciách ŠtB, ktoré majú podľa Langoša zločinecký charakter: "Dokumenty zverejníme aj s menami tých, ktorí politicky rozhodovali a riadili tieto akcie - stranícki funkcionári a dôstojníci ŠtB," avizuje Langoš.
Konflikty vraj nehrozia
Pätnásť rokov po páde totalitného režimu sa tak ľudia konečne dozvedia, či na nich ŠtB pracovala a kto na koho "donášal". Sociológ Pavel Haulík však neočakáva, že to spôsobí v spoločnosti rozruch a konflikty. "Je to viac téma pre historikov ako pre bežného občana," povedal Haulík pre HN. Pripúšťa však lokálne konflikty - napríklad ak sa preukáže, že niekto donášal na suseda či priateľa. Ako sa môže proti zisteniam z archívu ŠtB občan brániť? "Môže podať aj trestné oznámenie, je to však skôr extrémna možnosť," poznamenal pre HN podpredseda Správnej rady ÚPN Marián Gula. Ústav zdôrazňuje - nie je to odplata, ale zverejnenie pravdy o komunistickom režime. Právnik Ernest Valko sa v tejto súvislosti neobáva ani masových sťažností pre porušovanie ľudských práv. "Ak sú to fakty, ÚPN má zo zákona povinnosť tieto spisy zverejniť," tvrdí.
Ťažký osud eštebáka...
Slovensko sa postupne vyrovnáva s minulosťou aj vo verejnom živote. Len pred niekoľkými mesiacmi sa napríklad SIS definitívne "očistila" od bývalých príslušníkov ŠtB. Podľa informácií HN sa mnohí po odchode do civilu uplatnili v súkromných bezpečnostných službách či ako detektívi. Viacerí však majú kvôli svojej minulosti problémy nájsť si novú prácu, alebo sa musia uskromniť napríklad ako vykladači tovaru v obchode...
Časť "eštebákov" dnes ešte stál pracuje v polícii. Dokedy? Ministerstvo vnútra SR túto tému odmieta komentovať: "Je to interná záležitosť." Ďalšie mená, ktoré sú dnes vo verejných funkciách, môžu "vyplávať" na povrch po kompletnom zverejnení dostupných archívov ŠtB. Prinúti to týchto ľudí stiahnuť sa z verejného života? "Nemyslím si to. Veď tak dnes nereagujú ani ľudia, ktorí sú aktuálne obvinení z korupcie," zdôrazňuje Haulík.
(Ne)vedomá spolupráca
Viaceré materiály ŠtB po roku 1989 skartovali, mnohé stránky zo zväzkov vytrhali. ÚPN to však nevidí tragicky. "Zničenie jedného záznamu nezničilo celú evidenciu. Materiály sa zachovali aj v iných archívnych fondoch a spisoch," vysvetľuje Gula. Niektorí ľudia sa v registroch ŠtB objavili bez toho, aby o tom sami vedeli. Podľa verdiktu Ústavného súdu ČSFR napríklad kategórie "dôverník" (táto kategória nie je zaradená vo vyhľadávači - pozn. red.) či "kandidát tajnej spolupráce" neboli vedomými spolupracovníkmi ŠtB. Títo ľudia sa stýkali s príslušníkmi tajnej polície bez toho, aby vedeli, že ide o eštebákov. Väčšina registrovaných osôb však spolupracovala vedome. Podľa Gulu títo ľudia pracovali pre ŠtB kvôli ideologickému presvedčeniu alebo za to získavali rôzne výhody. "Tretím spôsobom bolo klasické vydieranie. Len čo ŠtB na niekoho získala kompromitujúci materiál, dotyčnej osobe oznámila: Ak nám nezískaš o tom a tom človeku informáciu, toto o tebe zverejníme," dodal Gula. Podľa neho ľudia takémuto vydieraniu väčšinou podľahli, hoci veľakrát išlo o vymyslené kompromitujúce materiály.