25.05.2010, 00:00

Platy ľuďom zvýšite, tlačí štát na firmy

Jeden z hlavných ťahúňov slovenskej ekonomiky - elektrotechnický priemysel - by sa mal mať na pozore. Firmy v tomto odvetví budú zrejme musieť zvýšiť mzdy svojim ľuďom, aj keď by s tým nesúhlasili.

V hre sú pritom dve stovky spoločností a takmer 72-tisíc zamestnancov. [[{"type":"hn-image","fid":"89171","attributes":{"class":"right","width":"300","height":"200"}}]]

Odbory: Chceme vaše dobro
Nanútenie zvyšovania platov predpokladá scenár, ktorý včera predbežne odobrila komisia na ministerstve práce Viery Tomanovej (Smer-SD). "Je to len ukončenie prvej fázy. Nič nie je ešte rozhodnuté,“ vyhlásil hovorca rezortu práce Michal Stuška.

Definitívny verdikt má totiž padnúť až po nástupe nového šéfa rezortu po parlamentných voľbách.

Zatiaľ to však vyzerá tak, že všetci by sa mali riadiť tým, čo dohodol Zväz elektrotechnického priemyslu (zastupuje štvrtinu subjektov) s Odborovým zväzom KOVO. Jednou z nich je napríklad zvýšenie minimálnych platových tried o 2,4 percenta. Odborári tvrdia, že nechcú, aby bol niekto ukrátený. Je to nezmysel, oponujú zamestnávatelia.

"Je to problém každého podniku. Tie, čo na to majú, ľudí zaplatia. Tie, čo na to nemajú, prídu o konkurencieschopnosť,“ hovorí šéf komunikácie spoločnosti Samsung Slovakia Anton Ondrej.

 

[[{"type":"hn-image","fid":"96654","attributes":{"width":"498","height":"325"}}]]

Vyššie platy, menej práce
"Prinesie to zvýšenie nákladov firiem. Tie, ktoré na to nemajú, tak budú nútené niekde priškrtiť doterajšie náklady, čo môže znamenať škrtanie pracovných miest,“ hovorí šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš. Podľa neho v konkurenčnom prostredí takéto nútené opatrenia nemajú čo robiť.

Možnosť rozširovať platnosť kolektívnych zmlúv zaviedla súčasná vláda. Pravicová opozícia to chce po júnových voľbách zrušiť.

"Hrozba“ nechceného zvyšovania platov je však aktuálna aj v strojárskom odvetví, kde k rovnakému predbežnému odobreniu zo strany komisie ministerstva prišlo ešte začiatkom minulého týždňa. Tam pritom ide o tisícku firiem zamestnávajúcich 120- až 150-tisíc ľudí. Rezort práce musí do dvoch až troch týždňov od odporúčania komisie zverejniť návrh na rozšírenie kolektívnej zmluvy v Obchodnom vestníku. Zamestnávateľom, ktorým sa zmluva nepozdáva, môžu do 30 dní od jej zverejnenia posielať námietky na ministerstvo. "Aj tak je to len akože,“ komentoval možnosť namietať hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Republiková únia zamestnávateľov, ako aj opozícia, napadli novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní z júna 2007, ktorá takéto rozširovanie umožňuje, na Ústavnom súde. Na jeho verdikt sa stále čaká.

Výsledok volieb však nakoniec môže ovplyvniť aj fakt, či šéf rezortu práce návrhy podpíše, alebo nie. "Je to totálny nezmysel a máme aj v programe, že tento zákon sa v prípade podpory a dôvery občanov okamžite zruší,“ reagoval poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec. O tom, či kontroverzná novela je správna a spravodlivá, pochybuje aj ĽS-HZDS: Podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Petra Siku chce strana tento zákon po voľbách do parlamentu prehodnotiť.