15.12.2010, 11:30

Európu zachráni už len federácia (komentár)

Nákup dlhopisov centrálnou bankou (na snímke jej šéf) Európu nezachráni. Federácia áno.

Šéf ECB Jean-Claude Trichet. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Zatiaľ čo nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala pred desiatimi dňami "nein" myšlienke spoločných európskych dlhopisov, novinkou tohto týždňa je, že v nemeckej vláde je počuť aj iné hlasy.

Minister financií Wolfgang Schäuble povedal v rozhovore pre Bild am Sonntag, že Nemecko je "otvorené diskusii o fiškálnej únii". Schäuble tiež povedal, že "za desať rokov tu budeme mať štruktúru, ktorá oveľa silnejšie korešponduje s tým, čomu sa hovorí politická únia". Nemecký minister tiež povedal, že až doteraz platilo, že "základné rozhodnutia o fiškálnej politike sa majú odohrávať na nadnárodnej úrovni. Ak sa to zmení, môžeme o tom hovoriť." Minister tiež povedal, že aj odchod nejakej periférnej krajiny z eurozóny môže mať nepredvídateľné dôsledky podobne ako pád banky Lehman Brothers.

Gramotnosť elít

V posledných dňoch sa diskutuje o gramotnosti detí i dospelých v čítaní, financiách a matematike. Na príklade Schäubleho výrokov ale znovu vidíme, že aj európske elity sa nejavia ako príliš gramotné v oblasti štátoprávneho usporiadania, konštitucionalismu, federalizmu alebo fiškálneho federalizmu. Bez objasnenia si pojmov sa ale vôbec nikam nedostaneme.

Hoci výroky Schäubleho sú povzbudivejšie než Merkelovej, nie je presne jasné, čo si Schäuble predstavuje pod pojmami politická únia alebo fiškálna únia. Za politickú úniu môže hocikto považovať aj pravidelné stretnutia predstaviteľov štátov a rôzne pokusy o koordináciu politík. Alebo môže termín "politická únia" znamenať tvrdý politický i fiškálny centralizmus, teda skutočné mocenské a fiškálne centrum, mocnejšie, než sú jednotlivé národné štáty. Pritom je skôr pravdepodobné, že Európska únia bude buď smerovať k federalizmu, alebo sa rozpadne. Federalizmus je však niečo úplne iné ako politický centralizmus či únia. Federalizmus stojí a padá s myšlienkou vnútornej (teda aj daňovej) konkurencie a rovnako tak stojí a padá s nedemokratickou ideou "checks and balances", teda poistiek, kontrol a vyvažovania moci.

Cieľ, koridor a smer

Prečo musí ísť Európa cestou k vyskúšanému federálnemu modelu? Pretože to tak väčšinou v histórii býva a potom tiež preto, že Európa už jednu čisto federálnu inštitúciu má, a tou je Európska centrálna banka. Cesta k federalizmu je a musí byť proces. Hotový federalizmus tu za desať rokov veľmi pravdepodobne ešte nebude. To nás však nemusí znepokojovať. Z určitého pohľadu sa tiež americká federácia budovala veľmi dlho: centrálnu banku majú v USA ešte len sto rokov a federálna polícia vznikla až v 30. rokoch. Preto by pre začiatok stačilo budovať federáciu veľmi zárodočnú či minimalistickú, napríklad takú, akú opisuje Wolfgang Munchau z Financial Times.

Munchau tvrdí, že nejde o daňovú harmonizáciu alebo nafukovanie európskeho rozpočtu. Navrhuje tri veci: naozaj európske bankovníctvo (banky využívajú spoločný trh pre svoje zisky, prípadné straty bánk ale zostávajú na pleciach národných štátov), kde sa straty bánk budú riešiť na európskej úrovni, malý solidárny fond, ktorý bude riešiť asymetrické šoky - dočasný výpadok zamestnanosti v niektorých štátoch či regiónoch, a nakoniec daň, ktorá bude sankcionovať prípadné obchodné nerovnováhy.

K Munchauovi môžeme dodať, že spoločný európsky rozpočet nemusí byť pre začiatok nijako masívny. Možno by stačilo dávať peniaze namiesto na spoločnú poľnohospodársku politiku na niečo rozumné. Faktom tiež je, že extralegálna solidarita (stojaca mimo európske zmluvy) sa zjavne rodí a je už vlastne skutočnosťou: čo iného je ochranný garančný val, čo iného je nákup dlhopisov Európskou centrálnou bankou? Stačí tomuto všetkému vytknúť cieľ, koridor a smer.

Jan Macháček, autor pracuje v týždenníku Respekt.
Jan Macháček

Autor pracuje v týždenníku Respekt, text vychádza aj na www.respekt.cz

ihned.cz