09.01.2008, 09:11

Čím nás zasa idú Američania vystrašiť?

Ivo Samson.

V USA sa minulý týždeň začali "primárky", teda akási prvá generálka pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať 4. novembra roku 2008. Prvý test tejto prvej generálky (po nej nasleduje ešte druhá generálka, totiž zhromaždenie voliteľov za daný štát) sa uskutočnil v štáte Iowa, avšak vo forme "caucusu". Na nominačné "predvoľby predvolieb" v Iowe pred stanovením kandidáta jednej či druhej veľkej strany ešte predtým, kým táto strana na federálnej úrovni určí straníckeho kandidáta, ktorý potom v novembri nastupuje do prezidentských volieb, aby ho potom ešte raz potvrdili všetci "elektori" za štát, kde daný kandidát získal väčšinu, sa v USA neberie rozhodujúci ohľad. To preto, že "caucus" v Iowe sa v mnohom odlišuje od "primárok": voliči nemusia hlasovať tajne vhodením lístka; ide skôr o ľudové verejné zhromaždenie priaznivcov jednej či druhej strany; môže ísť o zhromaždenie, ktoré sa koná aj v takých zariadeniach ako hotel, kostol či miestna železničná stanica. Tam sa môžu prítomní buď rozdeliť na niekoľko táborov a hlasovať dvihnutím ruky alebo sa zhromaždia do rôznych kútov v miestnosti a vyhráva ten kút, kde je najviac ľudí (tak "caucus" v Iowe pred mnohými rokmi opísal nezabudnuteľný politický komentátor rakúskej televízie Hugo Portisch). Štát Iowa a jeho "caucus" má navyše ešte iné špecifiká.

"Caucus" v Iowe preto nebýva vždy reprezentatívny pre budúceho víťaza konečnej straníckej nominácie. Aj niektorí "nesmrteľní" budúci prezidenti vrátane samotného Ronalda Reagana tam stranícku nomináciu prehrali. "Caucus" v Iowe sa síce odlišuje od "primárok" v iných štátoch USA, ale tým, že býva prvý, navodzuje čosi ako federálny pocit a nepriamo môže ovplyvniť generálny predvolebný test - teraz už spravidla skutočné "primárky" v ďalších štátoch.

Hneď tým prvým ďalším je New Hamphire. Tam primárky viac zvyknú stať sa determinantom budúceho vyvolenca na prezidentský úrad za každú z oboch veľkých strán.

Nuž, ako sa na to pozeráme my, ustráchaní Európania? Tí, ktorí tak radi kritizujeme "arogantného ´amíka´ za jeho zahraničnopolitické eskapády, ale desíme sa predstavy, že by tento netvor mohol prestať vypúšťať dušu za našu konzumnú každodennosť? Nás, Európanov, tak veľmi dezorientovaných zo zahraničnej politiky našej bývalej kolónie, ktorá sa utrhla z našej reťaze, zaujíma v súčasnosti v prvom rade postoj budúceho amerického prezidenta k vojne v Iraku a vôbec k oblasti, ktorej sa tak veľmi obávame, t.j. k regiónu Blízkeho a stredného východu.

Kedysi (v r. 2003) sme boli proti vojne v Iraku preto, že hrozilo posilnenie medzinárodného postavenia USA

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.