23.02.2009, 17:29

Nejednotná únia je ruským rajom

Pacifistické pesničky z Kremľa poznáme, ale vždy sa spievajú na melódie vojenských pochodov a v ich rytme. Ako teraz - prezident Medvedev v predvečer Dňa obrancov vlasti (23. 2.) vyhlásil, že Rusko bude zbrojiť, ale v mierovom duchu... A naivným neznalcom histórie podhodil cukríček, že Rusko nemá a nikdy nemalo agresívne zámery...

Vláda v Kremli dnes nie je dôveryhodný partner a už vlastne ani nevedno, kedy bola. Lebo po roku 1945 Stalin a jeho nástupcovia pripravovali "spanilú jazdu" po zuby ozbrojených armád komunistického tábora až k brehom Atlantiku, pritom heslom Svetu mier! oblepili šestinu zeme a ohlupovali salónnych marxistov a univerzitné kampusy na Západe.

Až Gorbačov pochopil, že sen o sovietskom vojakovi máčajúcom si nohy v Lamanšskom prielive a o červenej hviezde na dóme v Kolíne nad Rýnom je hlúposť nad hlúposť. Rusko sa však nevzdalo doktríny "blízkeho zahraničia". Bývalé satelity sa napriek členstvu v NATO stále úplne nevymanili z objatia Kremľa. Najviac sú recidívou sovietskeho panstva ohrozené Estónsko a Lotyšsko. Stačí prevzatie tamojších krachujúcich ekonomík ruskými "investormi", a je to. Preto treba vysoko oceniť Česko za to, že odkúpilo časť lotyšských štátnych dlhopisov, aby zabrzdilo nepriateľské prevzatie tamojšej ekonomiky. A čo Slovensko? Nezmohli sme sa ani na takýto symbolický akt a zvolili sme si nové heslo: So širokorozchodnou na večné časy a nikdy inak!

Vydieranie plynom a ropou rozkrájalo Európu na kúsky, ruskí lobisti dôkladne opantali mysle (ale asi aj rodinné rozpočty) politikov. Nemecký exkancelár Schröder si naozaj zaslúži tučný honorár od svojho chlebodarcu Kremľa, pardon Gazpromu...

Cieľom prvej zahraničnej cesty Hillary Clintonovej bola Ázia, a nie Európa či Rusko. Clintonová v Pekingu cudne obišla ľudské práva a "sústredila sa" na ekonomickú diplomaciu. Ríša stredu síce má zásadné defekty v rešpektovaní ľudských práv, ale je vypočítateľný partner, čo sa Kremľu stále nedarí. Putin s Medvedevom museli po návšteve šéfky americkej diplomacie v Pekingu znervóznieť a Mao Ce-tung sa určite spokojne usmial v komunistickom nebi.

S Ruskom budú problémy, lebo EÚ má nejednotný prístup k nemu, a to Kremeľ obratne využíva. Edward Lucas, novinár z The Economist, to výstižne pomenoval v rozhovore pre poľský Dziennik: Rusko dnes pripomína mierne podnapitého tučného chlapa s barlami, ktorý vošiel do baru a v saku má nabitú pištoľ. Mužom zhadzuje zo stolov poháriky a obťažuje ženy. Všetci sú v pomykove, prečo ho nikto neumravní. Ale žiaden z prítomných chlapov s tým sám od seba nezačne.

S Ruskom však treba hovoriť, no NATO a EÚ musia byť v jednom šíku a v ruke treba mať pripravený kyjak. Na obranu... a aj keby hneď zajtra USA definitívne zhodili tému radaru v Česku a antiraketovej základne v Poľsku zo stola, Rusko by si rýchlo našlo inú americkú blchu vo svojom medveďom kožuchu.