04.09.2008, 00:00

Zarábame stále viac. A môže to byť lepšie

Peňaženky Slovákov sa plnia. Podľa Štatistického úradu SR sa totiž priemerná mesačná nominálna mzda v porovnaní s minulým rokom zvýšila o 9,7 percenta a dosiahla úroveň 20 950 korún. Reálny nárast mzdy, čiže očistený od rastu cien, tak zaznamenal poskok o 5,3 percenta.

Komentár HN
Kto chce riešiť platy, nech rieši odvody

[[{"type":"hn-image","fid":"254167","attributes":{"class":"left"}}]]Vláda si dnes schválila, že minimálna mzda bude môcť rásť rýchlejšie, než stanovuje v súčasnosti platný zákon. Dnes je to totiž tak, že ak sa tripartita na minimálnej mzde nedohodne, berie sa do úvahy priemerný rast miezd.

Trend zvyšujúcich sa platov pritom môžeme očakávať aj v budúcnosti. "V nasledujúcich rokoch očakávame rast reálnych miezd v rozpätí štyroch až piatich percent. Nedá sa vylúčiť, že kvôli nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v niektorých odvetviach príde k výraznejšiemu tlaku na rast miezd,“ prognózuje analytička ČSOB Silcia Čechovičová.
Dobehnú Bratislavu?
Poradie v platovom rebríčku sa výrazne nezmenilo. Na samom vrchu kraľuje odvetvie finančného sprostredkovania s vyše 45 - tisíckami korún, pričom na konci sa umiestnili tradične hotely a reštaurácie s len 14 - tisícmi korún. "Nízke mzdy v hotelierstve a v službách sú odrazom vysokého odvodového zaťaženia. Zamestnávatelia deklarujú minimálnu mzdu, aby sa vyhli vysokým odvodom, pričom priamo počítajú, že napríklad polovicu príjmu čašníka tvorí ,sprepitné’,“ vysvetľuje predseda predstavenstva personálnej spoločnosti Trenkwalder Ľuboš Sirota.
Najvyššie zárobky boli aj za posledný polrok v Bratislavskom kraji, pričom najnižšie v Prešovskom. Aj keď v horšie zarabajúcich krajoch rastli platy rýchlejšie, podľa anyltika Tatra banky Juraja Valachyho k ich celkovému vyrovnaniu asi nikdy nepríde.

[[{"type":"hn-image","fid":"53168","colorbox":"600x400","attributes":{"class":"left"}}]]
Pre zväčšenie kliknite na obrázok

Ekonomika zvoľnila tempo
Zatiaľ čo platy a zamestnanosť rástli a nezamestnanosť klesala, slovenská ekonomika v prvom polroku oproti rovnakému obdobiu rástla pomalšie. Medziročne sa síce zvýšila tvorba reálneho hrubého produktu o 8,1 percenta, to však bolo o 0,7 percenta percentuálneho bodu menej ako v prvom polroku 2007. Dôvodom má byť nedostatočný vývoz tovarov a služieb aj napriek jeho rastu. Situáciu slovenských vývozcov môžu skomplikovať problémy vyspelých ekonomík Európy, ktorým sa v ostatnom čase nedarí. Dopyt po slovenských výrobkoch tak môže byť nižší. Aj napriek tomu má Slovensko druhý najvyšší rast HDP v Európskej únii. Na prvom mieste skončilo Rumunsko s 9,3-percentným rastom.

Prečítajte si aj:
Platy stále rastú a nezamestnanosť klesá

[[{"type":"hn-image","fid":"51854","attributes":{"class":"right"}}]]Platy na Slovensku naďalej rýchlo rastú. Potvrdzujú to aktuálne údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca za prvý polrok tohto roku vyšplhala na úroveň 20 950 korún, čo je oproti minulému roku nárast o 9,7 percenta. Pritom reálny nárast, ktorý je očistený od rastu cien, dosiahol 5,3 percenta. Za vyššími číslami v štatistike však nestoja len súkromné firmy. Vysoký rast platov bol napríklad v školstve a zdravotníctve. „Ak hovoríme o vývoji priemernej mzdy v prvom polroku 2008, treba povedať, že bola do veľkej miery ovplyvnená hlavne výrazným rastom v prvom štvrťroku tohto roka. Vtedy nominálna mzda vzrástla o viac než desať percent, pod čo sa podpísal hlavne rast miezd vo verejnej správe,“ hovorí analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Podľa nej tak šlo len o jednorazový efekt, keďže mzdy vo verejnom sektore boli valorizované v januári namiesto júla.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:
Rast ekonomiky sa mierne spomalil

Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku v medziročnom porovnaní rástla pomalšie. Hrubý domáci produkt stúpol o 7,6 percenta, pričom v prvom kvartáli roku 2007 to bolo až 8,7 percenta. Informoval o tom včera Štatistický úrad SR. Na raste ekonomiky sa podieľala najmä tvorba hrubého kapitálu, ľudia totiž tento rok investovali oveľa viac, najviac do nefinančných korporácií. Medzi ďalších významných ťahúňov ekonomiky patrili domácnosti a verejná správa. Spotreba obyvateľstva sa zrýchlila najmä vďaka zvýšeným mzdám a zamestnanosti. Ďalej sa pod ňu podpísal čoraz väčší dopyt po úveroch.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:
Najdôležitejšia bude konkurencieschopnosť

Hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo v rozhovore pre HN.

V čom vidíte dôvod spomalenia rastu HDP?
Hoci aritmeticky sa výsledok za druhý štvrťrok hodnotí ako zmiernenie medziročného reálneho rastu, z ekonomického hľadiska je viac než o spomalení namieste hovoriť o pokračovaní veľmi solídnej dynamiky hospodárskej expanzie. Najmä pri hodnotení výsledkov za druhý štvrťrok je namieste dávka nevyhnutného nadhľadu a odmocnenie predchádzajúcich tigrích rokov, ktoré do veľkej miery možno pripísať niekoľkým gigantickým investičným projektom. Okrem toho, že väčšina najväčších gigantických investičných projektov má už za sebou fázu nábehu produkcie na plnú kapacitu, nemožno zatvárať oči pred tým, že slovenská ekonomika nie je ostrovom – vysoká exportná otvorenosť varuje, že aj Slovenska sa bude v nastávajúcom období týkať spomalenie rastu v eurozóne, hoci je zatiaľ predčasné maľovať čerta na stenu.

Celý článok >>