Autoritatívny politický systém s vládou jednej strany a vodcom -- prezidentom Jozefom Tisom. Na jednej strane násilné odvlečenie Židov do koncentračných táborov, kde tisíce z nich zahynuli, na strane druhej relatívne dobrá životná úroveň. Aj taká bola prvá Slovenská republika, pričom zajtra uplynie 70 rokov od jej vzniku s podporou nacistického Nemecka. Aj keď tento štát vydržal iba sedem rokov a kňaza Tisa popravili ako vojnového zločinca, rozdeľuje Slovákov na tri rovnaké tábory. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre HN.
Presnejšie: tretina ľudí vníma štát z rokov 1939 až 1945 pozitívne, tretina negatívne, zvyšok to nevie zhodnotiť.
Stúpenci? Starší ľudia
"Vojnový slovenský štát je jedna z historických tém, ktorá naďalej rozdeľuje našu spoločnosť. Nie je na ňu žiaden väčšinový názor," hovorí riaditeľ Focusu Ivan Dianiška. Podľa neho nedali k štátu jasnú odpoveď historici, v rodinách sa tradujú klady aj zápory. Aj preto vzbudzuje najväčšie sympatie, tak u voličov vládnej ĽS-HZDS, ako aj opozičného KDH. Inklinujú k nim starší voliči a obidve strany majú silne rozvinutý katolicizmus, vysvetľuje Dianiška.
KDH vidí aj dobré veci
Podpredseda ľudovcov Milan Urbáni si však kladné názory ich voličov vysvetliť nevie. "Žiaden normálny človek nemôže toto obdobie vnímať pozitívne," povedal pre HN. Naopak, predsedníčka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová názory ich voličov chápe. "Sú to všetko ľudia veriaci, ktorí vedia, že toto obdobie prinieslo veľa dobrého vzhľadom na hospodársku situáciu a krízu, no robili sa aj negatívne kroky, ktoré sa robili z nevedomosti."