18.08.2005, 00:00

Najhorší je azbest prášiaci sa zo striech

Azbest, ktorý sa ako vynikajúci izolačný materiál používal prakticky vo všetkých budovách, skončil. Škodí zdraviu a v kultúrnych krajinách jeho použitie zakázali.

Azbest škodí zdraviu a vo viacerých krajinách jeho použitie dávnejšie zakázali. Na Slovensku v deväťsiatych rokoch. Stále však nie je úplne jasné, kde všade je a za akých podmienok sa má zo starších stavieb odstrániť. "Vodovodné potrubia sa už vymenili, kanalizačné rúry zostali. Azbest ako vynikajúca protipožiarna látka zrejme zostal aj vo viacerých dverách, celkom určite sú ho plné pôvodné sklady, práve tak hospodárske budovy bývalých JRD," hovorí riaditeľ Slovenskej komory stavebných inžinierov Vojtech Mozgay. Nemal by sa nachádzať v školách, určite je však v administratívnych objektoch. "V budove ministerstva hospodárstva je množstvo azbestu. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa chceme presťahovať," potvrdzuje hovorca ministerstva Maroš Havran. Azbest zistili aj v priečkach obrátenej rozhlasovej pyramídy v Bratislave. Podľa hygienikov je škodlivý len keď sa stena pri stavebnom zásahu poruší. Vtedy sa môžu uvoľniť nebezpečné látky.

Na čo sa používal
"Azbestovocementové šablóny boli v šesťdesiatych rokoch minulého storočia najbežnejšou strešnou krytinou pre rodinné domy," hovorí Igor Breziansky zo stavebnej sekcie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Odtiaľ hrozí najväčšie nebezpečenstvo. Spolu s viacerými odborníkmi sa zhoduje v názore, že zo strechy, ktorá pravidelne podlieha poveternostným zmenám, sa môže prášiť. Neškodí síce priamo majiteľovi domu, ale najmä okoliu.
"Azbest je zabudovaný v strešných konštrukciách všetkých unimobuniek z čias socializmu. Unimobunky sú po celom Slovensku," hovorí vedúci Ústavu súdneho znalectva pri Stavebnej fakulte STU v Bratislave Juraj Nagy. Pôvodne boli unimobunky najmä súčasťou zariadení stavenísk, stále sú v záhradách a záhradkárskych osadách. Nariadenie, podľa ktorého by sa mali zlikvidovať, neexistuje. Podľa Nagya sa likvidácia azbestu vzťahuje len na búracie a rekonštrukčné práce. "S čím sa nehýbe, dožíva. Raz darmo, čo človek nemusí, to neurobí," usmieva sa Nagy.

Ako sa ho zbaviť
"Pri všetkých búracích a rekonštrukčných prácach tvorí likvidácia odpadu samostatnú časť projektovej dokumentácie. Posledné miesto nebezpečného odpadu a spôsob jeho likvidácie sa po súhlase Štátneho zdravotného ústavu musí pre stavebný úrad presne vydokladovať," uvádza prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský. Či sa stanovené podmienky naozaj plnia, pravidelne kontroluje Štátna stavebná inšpekcia. "Spôsob likvidácie výrazne ovplyvňuje ponukové ceny dodávateľov, pretože vskutku ide o drahý špás. No v profesionálnom stavebníctve sa už v súčasnosti zdravotná neškodnosť a bezpečnosť pri práci berie veľmi vážne," tvrdí Majerský. Pripúšťa však, že pri svojpomocných prácach na rodinných domoch je stále v hre určitá živelnosť.
"S azbestom sa stretávame často najmä pri rekonštrukciách, pretože sa v minulosti hojne používal ako izolačný materiál. Pritom v zmysle zákona o odpadoch od začiatku tohto roka platí, že pred uložením na skládku sa dosky musia stabilizovať," vysvetľuje Monika Holičková zo spoločnosti ASA Slovensko. Pripomína, že vlákna sú v doskách zaliate betónom, takže s výnimkou hrán neunikajú. Najvhodnejšou stabilizáciou je podľa Holičkovej použiť zahraničnú technológiu a dosky nastriekať nejakou farbou alebo lakom. Tým sa azbestové vlákna fixujú vo vnútri. "Stále sa však môže stať, že azbest skončí pri demolácii spolu s ostatným vybúraným materiálom na čiernej skládke. No nie je to prípad veľkých firiem," súhlasí Holičková s Majerským.
"Striktnú likvidáciu azbestu považujem za prehnané. Nie je predsa rádioaktívny. Iste, poznám chlapov, čo roky rezali azbest a skončili s rakovinou, no pritom vyfajčili 40 cigariet denne," hovorí riaditeľ žilinskej pobočky Technického a skúšobného ústavu stavebného Peter Kyselica. Na margo vynoveného sídla Európskej komisie v Bruseli, ktoré kvôli azbestu v stenách a stropoch celé prerobili, tvrdí, že možno viac škody vznikne, keď sa do budovy vŕta a konštrukcia sa rozoberá. Podľa Kyselicu mali radšej steny obložiť.