Majú sa podieľať na tvorbe pracovného času, spoluurčia normy na výkony ľudí, budú môcť zastaviť výrobu v továrni vo chvíli, keď usúdia, že nie je bezpečná. Zamestnávateľ im nebude môcť dať výpoveď, ale zo zákona ich bude musieť platiť.
Toto všetko má predbežne priniesť novela Zákonníka práce, ktorá by mohla opustiť rovnomenné ministerstvo už budúci mesiac.
Rebel Urbáni
Ministerstvo do návrhu "odborárske direktívy" zapracovalo priamo na ich požiadavku. Už teraz je však zrejmé, že v tomto znení nemusia dostať podporu celej koalície. "Odbory rešpektujeme, ale mali by mať postavenie, aké im patrí. Zastupovať zamestnancov, a nie zasahovať do ekonomického riadenia," vyhlásil poslanec Milan Urbáni (ĽS-HZDS). Ten nedávno kritizoval aj zámer koalície zvýšiť dôchodkové odvody do Sociálnej poisťovne na úkor súkromných účtov.
Exministerka práce Iveta Radičová (SDKÚ-DS) tvrdí, že pozícia odborov by mala byť výsledkom dohody zamestnancov a zamestnávateľa. V Európe podľa nej niektoré krajiny v zákone upravujú len povinnosť, a nie obsah dohôd na Slovensku známych ako kolektívne zmluvy.
Podľa štátnej tajomníčky ministerstva Emílie Kršíkovej rezort neakceptovali všetky požiadavky odborov. Nesúhlasil napríklad s obmedzením pracovného času na 40 hodín týždenne vo všetkých pracovných pomeroch.
Historická sínusoida
Navrhovanými zmenami by Zákonník práce dostal podobnú formu, akú mal do roku 2003. Dovtedy platil zákonník z dielne ministra práce Petra Magvašiho (SDĽ). Ten neskôr nahradil zákonník Ľudovíta Kaníka (DS), ktorý platí dodnes.
Pred parlamentnými voľbami v júni 2006 dnes koaličný Smer s odbormi podpísal dohodu, že im výmenou za predvolebnú podporu po vyhratých voľbách urobí "legislatívne ústupky".
ČO VIEME O ODBOROCH
- Majú poradnú, informačnú a konzultačnú funkciu- Odborové organizácie sú platené z príspevkov členov
- V odboroch je dnes celkovo asi štvrtina zamestnancov