Pomerom hlasov 17 za, jeden proti (P. Koncoš), včera vláda SR schválila predaj 49 % akcií SPP za 2,7 miliardy USD (130 miliárd Sk) konzorciu Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom. Podpis zmluvy s členmi konzorcia sa očakáva v pondelok na budúci týždeň. Najneskôr osem dní po podpise zmluvy prevedie konzorcium na účet štátu 10 % ceny (13 miliárd Sk). Následne transakciu začnú preverovať slovenský protimonopolný úrad aj protimonopolné úrady krajín pôvodu investorov. Definitívne uzatvorenie týchto procedúr a celej transakcie sa očakáva do dvoch mesiacov. Tri dni predtým konzorcium prevedie na účet štátu zvyšných 90 % ceny. Už do konca marca má predložiť ministerka privatizácie Mária Machová vláde návrh na rozdelenie výnosov z predaja. Okrem už schváleného použitia výnosu na zníženie štátneho dlhu a výnosu z predaja 25 % akcií na reformu dôchodkového poistenia, oznámil včera premiér aj jeho ďalšie použitie: približne päť miliárd korún sa má použiť na úhradu nákladov obcí a miest v súvislosti s plynofikáciou. Premiér Dzurinda povedal, že SPP bude po privatizácii silnejšia a ziskovejšia spoločnosť, čo sa priaznivo prejaví aj na príjmoch štátneho rozpočtu. Kapitálový vstup konzorcia do SPP prinesie podľa jeho slov tejto spoločnosti krátkodobý aj dlhodobý prínos. Ministerka Machová vyzdvihla naplnenie strategických zámerov, ktoré vláda sledovala pri privatizácii SPP. Zdôraznila, že včera už neboli vo vláde vznesené žiadne vecné pripomienky k transakčným dokumentom. "Hneď po podpise zmluvy urobíme seminár o cene predávaného podielu, kde budú pozvaní aj doteraz utajení odborníci, ktorí sa negatívne vyjadrovali k jej výške," povedal vicepremiér Ivan Mikloš.
Po podpise zmluvy vláda zverejní aj zápisnice z rokovaní oboch komisií: Komisie pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP, ktorú viedol I. Mikloš a Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP, ktorú viedla M. Machová. Rovnako budú zverejnené zoznamy záujemcov, účastníkov súťaže, kritériá výberu, vyhodnotenie ponuky konzorcia privatizačným poradcom a z transakčných dokumentov všetky časti, ktoré bude možné zverejniť -- ak nebudú podliehať obchodnému tajomstvu. Predseda ministerského klubu SDĽ a vicepremiér Ľubomír Fogaš povedal: "Vláda urobila jedno z najdôležitejších rozhodnutí počas svojho volebného mandátu. SDĽ je spokojná s transakciou po zmenách, ktoré sa jej podarilo presadiť. Ide najmä o zvýšenie prostriedkov určených na dôchodkovú reformu (z 55 mld. Sk na 65 mld. Sk), zníženie povoleného percenta jednorazového zníženia počtu zamestnancov na 10 percent a posilnenie práv štátu v SPP." Ministerský klub SDĽ podľa jeho slov pri rozhodovaní zvažoval aj účinok predaja akcií SPP na stabilitu verejných financií a priaznivú charakteristiku investorov, ktorí tvoria konzorcium. Rozhodnutie o privatizácii 49 % akcií SPP bolo podľa privatizačného zákona v plnej kompetencii vlády. Vláda má 20 členov: 8 za SDKÚ, 6 za SDĽ, 3 za SMK, 2 za SOP a jedného za KDH. Na včerajšom hlasovaní o privatizácii SPP sa zúčastnilo 18 členov vlády. Podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková (SOP) a minister obrany Jozef Stank (SDĽ) neboli prítomní z pracovných dôvodov. Vláda rozhodla o prijatí ponuky konzorcia po tom, čo jeho ponuku jednohlasne schválila deväťčlenná Komisia pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP, ktorú viedla ministerka privatizácie Mária Machová. Komisia sa zhodla, že ponuka konzorcia zodpovedá vládou stanoveným kritériám súťaže. V kriteriálnom vzorci, podľa ktorého hodnotila komisia ponuku, mala cena váhu 75 %, strategické záujmy SR 15 % a zhodnotenie 51 % akcií, ktoré po transakcii zostanú v rukách štátu, malo váhu 10 %.
Na dôležitých rozhodnutiach sa musia dohodnúť
Vláda včera schválila aj znenie transakčných dokumentov, ktoré s investorom prerokoval poradca vlády pri transakcii Credit Suisse First Boston. Vyjednané zmeny v transakčných dokumentoch, ktoré majú posilniť dosah štátu na fungovanie SPP aj po vstupe zahraničných investorov, spočívajú v tom, že investor nebude môcť bez súhlasu vlády SR pristúpiť k oddeleniu tranzitu plynu od jeho distribúcie. Hranica prepúšťania zamestnancov SPP, na ktorú bude potrebný súhlas štátom kontrolovanej dozornej rady, bude predstavovať úroveň 10 %. Včera bolo toto ustanovenie doplnené o záväzok, že pri prípadnom znižovaní počtu zamestnancov sa bude zohľadňovať aj vplyv regionálnej nezamestnanosti. V transakčných dokumentoch je tiež stanovený limit transakcií medzi SPP a budúcim investorom, ktoré nebude možné zrealizovať bez súhlasu dozornej rady, na úrovni 150 000 USD. Vlastníkom 100 % akcií SPP sa po transformácii na akciovú spoločnosť stal v júli 2001 Fond národného majetku. Akcionárske práva, ktoré sa viažu k 51-percentnému podielu FNM v SPP, bude vykonávať ministerstvo hospodárstva, na základe zmluvy s FNM, ktorú podpísali 11. februára 2002. Väčšina dôležitých rozhodnutí bude podliehať Dozornej rade SPP. Na všetky rozhodnutia valného zhromaždenia bude potrebný súhlas minimálne 52 % hlasov akcionárov. Keďže štát bude kontrolovať len 51 % hlasov, bude na všetky dôležité rozhodnutia valného zhromaždenia, akými sú napríklad ročný hospodársky plán, investície, účtovná uzávierka, rozdelenie zisku, potrebný súhlas oboch skupín akcionárov. Podľa dohodnutých transakčných dokumentov bude mať konzorcium možnosť obsadiť v sedemčlennom Predstavenstve SPP štyroch zástupcov, troch zástupcov bude nominovať štát. Generálneho riaditeľa SPP bude schvaľovať valné zhromaždenie na návrh predstavenstva. V dvanásťčlennej Dozornej rade SPP bude mať konzorcium jedného zástupcu, zamestnanci SPP štyroch a štát siedmich zástupcov. Formulácia častí transakčných dokumentov, ktoré určuje práva a povinnosti orgánov spoločnosti, bola podľa Ľ. Fogaša spresnená na základe pripomienok SDĽ. V texte zmlúv je podľa jeho slov aj presne uvedené, v akej situácii sa použijú slovenské zákony a v akej britské.
Predkupné právo na kontrolný balík
Vláda sa v transakčných dokumentoch zaväzuje, že konzorcium bude mať predkupné právo na ďalšie akcie SPP. Toto právo môžu členovia konzorcia využiť až po novele privatizačného zákona -- podľa jeho dnešného znenia musí štátu alebo FNM ostať v strategických podnikoch minimálne 51 % akcií. Po privatizácii 49 % akcií SPP bude v budúcnosti rozhodujúce vlastníctvo kontrolného trojpercentného balíka akcií. Ak by vláda po prípadnej novele privatizačného zákona rozhodla o privatizácii ďalších akcií z 51-percentného štátneho balíka cez burzu, bude mať konzorcium predkupné právo na 3 % akcií SPP za dvojnásobok ceny pripadajúcej na jednu akciu, za ktorú štát teraz predáva 49 % akcií. To znamená, že cena tohto trojpercentného balíka by bola zhruba 16 miliárd Sk. V prípade, že by štát chcel v budúcnosti predať celý svoj 51-percentný akciový podiel v SPP priamo, nie na burze, bude mať konzorcium na tieto akcie predkupné právo za cenu, ktorú štát dohodne s iným záujemcom.
Spolu s balíkom 49 % akcií SPP by malo získať konzorcium aj 25 podielov SPP v iných firmách v nominálnej hodnote zhruba 4,7 miliardy Sk. Medzi týmito podielmi je 16 kapitálových účastí SPP vo finančne zdravých a perspektívnych firmách v celkovej nominálnej hodnote asi 4 miliardy Sk. Najlukratívnejšie sú medzi nimi podiely v SPP Bohemia, dvoch českých plynárenských distribučných spoločnostiach, Nafte Gbely, Pozagase a Energoteli, ktorých skutočná trhová hodnota vysoko prekračuje nominálnu hodnotu účastí.
Tender na predaj SPP vyhlásila vláda 30. augusta 2001. Záujem o 49 % akcií SPP formou prevzatia informačného memoranda prejavilo 14 spoločností, z ktorých následne 9 predložilo predbežné ponuky. Komisia pod vedením M. Machovej 26. októbra všetkým 9 spoločnostiam umožnila vykonávať v SPP due diligence (hĺbkový audit). Obdobie vyhradené na hĺbkový audit trvalo tri a pol mesiaca a v jeho priebehu zo súťaže odstúpili tri spoločnosti a jedna nová, naopak, do procesu vstúpila. Na základe toho sa očakávalo, že finálnu ponuku podá sedem firiem. Záväznú ponuku podalo 28. februára 2002 len konzorcium Gaz de France, Ruhrgas, Gazprom. Zo súťaže na poslednú chvíľu odstúpili francúzska TotalFinaElf, americký Williams, taliansky Snam a nemecký E.ON.
SPP má monopol na predaj plynu na Slovensku a prepravuje 70 % zemného plynu z Ruska do západnej Európy. Ročná kapacita tranzitných potrubí SPP je 90 miliárd kubických metrov, ktorá sa v súčasnosti sa využíva zhruba len na 70 %. Podľa predbežných údajov dosiahol SPP v roku 2001 hrubý zisk 5,4 miliardy Sk, po povinnom odvode 5 miliárd Sk do štátneho rozpočtu a zdanení skončí jeho minuloročné hospodárenie so stratou 0,5 miliardy Sk.
Priebeh procesu privatizácie SPP:
September 1999 -- NR SR schválila novelu privatizačného zákona, podľa ktorej má vláda kompetenciu predať maximálne 49 % akcií SPP
Júl 2000 -- vláda zobrala na vedomie materiál Zámer a postup privatizácie SPP
September 2000 -- zámer a postup privatizácie SPP prerokovala NR SR a prijala k nemu uznesenie, že ho zobrala na vedomie
Október 2000 -- v The Financial Times a The Economist bol uverejnený inzerát s informáciou o zámere privatizovať akciový podiel v SPP
December 2000 -- súťaž na poradcu pre privatizáciu SPP, ktorú vyhlásilo ministerstvo hospodárstva, vyhrala spoločnosť Credit Suisse First Boston
Apríl 2001 -- vláda schválila rozhodnutie o privatizácii 49 % podielu v SPP, podľa ktorého zostane 51 % akcií v trvalej majetkovej účasti FNM a 49 % akcií v dočasnej majetkovej účasti FNM, do vydania rozhodnutia vlády o privatizácii tohto podielu. V správe k rozhodnutiu nebola uvedená stratégia ďalšieho naloženia s účasťami SPP v 35 spoločnostiach
Jún 2001 -- vláda schválila odporúčanie privatizačného poradcu, aby sa privatizoval 49 % podiel SPP prostredníctvom výberového konania aj za účasti zahraničných investorov jednému subjektu alebo konzorciu subjektov
Júl 2001 -- SPP, štátny podnik sa transformoval na akciovú spoločnosť
August 2001 -- The Financial Times a a Handelsblatt uverejnili vypísanie súťaže na predaj 49 % akcií SPP
Október 2001 -- riadiaca komisia vedená vicepremiérom Miklošom umožnila vykonať hĺbkový audit v SPP siedmim záujemcom: Gaz de France, Ruhrgas, Snam, Williams, RWE, E. ON a ElfFinaTotal
15. januára 2002 -- predstaviteľ CSFB Michal Šušák informoval agentúru Reuters, že RWE a E.ON sa nebudú uchádzať o privatizáciu SPP
18. februára 2002 -- vláda prijala uznesenie, že na dôchodkovú reformu sa použije výnos pripadajúci na 25 % akcií
27. februára 2002 -- vláda schválila kritériá výberu víťaza súťaže
28. februára 2002 -- do 15.00 hod. bol termín na predloženie záväzných ponúk na kúpu predávaného podielu Komisii pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP, ktorú viedla ministerka privatizácie Mária Machová. V ten deň uverejnili denník The Financial Times a tlačová agentúra Reuters informáciu, že jeden zo záujemcov, americká spoločnosť Williams, pravdepodobne nepredloží ponuku. Informácia sa neskôr potvrdila -- Williams doručil komisii v termíne stanovenom na predloženie ponúk obálku, v ktorej oficiálne oznámil, že odstupuje zo súťaže. Jedinú ponuku na odkúpenie 49 % akcií SPP predložilo konzorcium Gaz de France, Ruhrgas, Gazprom -- za cenu 2,7 mld. USD.
4. marca 2002 -- Komisia pre riadenie a koordináciu privatizácie SPP, ktorú viedol vicepremiér I. Mikloš, vyzvala poradcu, aby sa pokúsil rokovať s konzorciom o vyššej cene a o zohľadnení predtým uplatnených pripomienok ministerského klubu SDĽ k transakčným dokumentom
8. marca 2002 -- poradca oznámil, že konzorcium trvá na ponúkanej cene, v transakčných dokumentoch však pristúpilo na väčšinu požiadaviek slovenskej strany.
Účasti SPP v iných spoločnostiach
SPP Bohemia -- 50 %. Vlastníkom ďalších 50 % je spoločnosť Europgas (50 % jej akcií vlastní Ruhrgas, 50 % moravský podnikateľ Karel Komárek). SPP Bohemia vlastní 49,9 % akcií v Moravské naftové doly , a. s. , ktoré majú v predmete činnosti prevádzku a výstavbu plynárenských zásobníkov, prieskum a ťažbu ropy a plynu. Okrem toho vlastní SPP Bohemia 20,3 % podiel v druhej najväčšej českej plynárenskej distribučnej spoločnosti Severomoravská plynárenská (SMP), a. s., a 18,76 % v ďalšej českej distribučnej spoločnosti Východočeská plynárenská, a. s. Ďalšie 2 % SMP vlastní Gaz de France. Stopercentnou dcérou SPP Bohemia je SPP Bohemia Trade.
Severomoravská plynárenská, a. s. -- 8,5 %. Cez SPP Bohemia tak kontroluje SPP celkovo 28,8 % akcií tejto spoločnosti.
Východočeská plynárenská, a. s. -- 10 %. Cez SPP Bohemia tak kontroluje SPP takmer 29 % akcií tejto spoločnosti. Ďalších 16,52 % vlastní Ruhrgas a 3,15 % Gaz de France.
Pozagas -- 35 %. Prevádzkuje podzemné zásobníky plynu. Ďalšími akcionármi sú Nafta Gbely (35 %) a Gaz de France (30 %)
Nafta Gbely -- 56 %. V súčasnosti prevádzkuje podzemné zásobníky zemného plynu, vlastní ďalšie rozostavané zásobníky, ťaží ropu.
Slovrusgas (50 %). Ďalších 50 % vlastní Gazprom. Spoločnosť má kontrakt na obchodovanie s plynom nad rámec kontraktu s SPP.
Konzorcium
OAO Gazprom: Najväčšia plynárenská spoločnosť na svete, ruská vláda vlastní 38 % akcií. Predstavuje 8 % priemyselnej výroby Ruskej federácie a podieľa sa 25 % na daňových príjmoch štátu. Na svetovej ťažbe plynu má Gazprom 23-percentný podiel, na ťažbe plynu v Rusku 90-percentný podiel. V roku 2001 vyťažil takmer 512 mld. kubických metrov plynu, kontroluje asi 65 % zásob zemného plynu v Rusku a 20 % svetových zásob. Disponuje najväčším portfóliom exportných zmlúv na svete a je dlhodobo na prvom mieste vo svete vo vývoze zemného plynu. V roku 2001 vyviezol 126,9 miliardy kubických metrov plynu do 20 európskych štátov a 39,8 miliardy do šiestich krajín SNŠ a pobaltských štátov. Príjmy spoločnosti z vývozu v roku 2001 dosiahli 14,5 miliardy USD, zisk 3,72 mld. USD. Má 300 tis. zamestnancov.
Ruhrgas AG: Je stopercentne privátna spoločnosť, patrí odbytom 52 miliárd kubických metrov a obratom 10,5 mld. eur k popredným európskym plynárenským spoločnostiam. Plyn nakupuje od šiestich dodávateľských krajín, z toho z Ruska ročne zhruba 20 miliárd kubických metrov. Využíva sieť plynovodu v dĺžke takmer 11-tisíc kilometrov a zamestnáva približne 9 450 zamestnancov. Koncern Ruhrgas má podiely v 24 domácich a 24 zahraničných plynárenských spoločnostiach. V roku 2000 mala spoločnosť zisk 0,4 mld. eur.
Gaz de France: Je štátom vlastnená, vedúca spoločnosť na trhu so zemným plynom v Európe. Ruský plyn tvorí 27 % jej ponuky. Pôsobí vo všetkých sférach plynárenstva: v prieskume ložísk, vo výrobe, v obchode, preprave, skladovaní, distribúcii, energetickom manažmente a vo vykurovaní. V roku 2000 mala spoločnosť obrat 11,2 mld. eur a zisk 370 mil. eur. Má 33 290 zamestnancov.
StoryEditor