Mečiar napadol Ficove dane

V koalícii sa rodí prvá názorová nezhoda, ktorá by mohla ohroziť daňové zmeny a znamenala by výpadok stoviek miliónov korún v príjmoch budúcoročného rozpočtu.
Aj keď vládne strany včera v parlamente posunuli novelu zákona o dani z príjmov do druhého čítania, šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar naznačil, že novelu ľudovci nemusia podporiť. Za daňové zmeny, napríklad milionársku daň či zníženie paušálnych výdavkov remeselníkov, hnutie zahlasuje len vtedy, ak sa zachová možnosť darovania dvoch percent z dane mimovládkam, ktoré sa zaoberajú sociálnou, zdravotnou, vzdelávacou, kultúrnou či športovou činnosťou. Podľa návrhu zákona z dielne ministra financií Jána Počiatka by firmy mohli od budúceho roka mimovládkam poukázať len pol percenta daní. "Ak nebude naša požiadavka zapracovaná, zákon nepodporíme," vyhlásil Mečiar.
Pochybnosti o zmene asignácie dane vyjadrila aj koaličná SNS, národniari však novelu aj naďalej podporujú. "Aj my sme cítili určitú nevyváženosť pri zrušení dvoch percent asignácie dane s tým, že by mohli byť poškodené mimovládky, ktoré sa venujú charite," tvrdí šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.
Pokiaľ nie je jasné, ako by sa pre mimovládky v charite stanovila výnimka, považuje SNS návrh ministerstva financií celoplošne za najspravodlivejší. Ak malo HZDS výhrady, "malo komunikovať v rámci koalície. Je to problém komunikácie medzi ĽS-HZDS a ministerstvom financií", tvrdí šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj na adresu črtajúceho sa sporu o asignáciu dane. Premiérova hovorkyňa Silvia Glendová odkázala, že "Smer sa k Mečiarovým postojom nebude vyjadrovať."
Ak by HZDS pri poslednom čítaní v parlamente hlasovalo proti novele alebo sa zdržalo, zmeny v dani z príjmov by stopla. Okrem zmeny príjmov neziskových organizácií by tak dala červenú aj takzvanej milionárskej dani, zníženiu paušálnych výdavkov pre remeselníkov či zrážkovej dani pri podielových fondoch. Minister financií Ján Počiatek si však z toho pred prvým čítaním o novele zákona veľkú hlavu nerobil: "Bola to faktická poznámka. Pre mňa to nemá v tomto momente žiadny ďalší väčší význam, je to vecou koaličnej rady, nie mojou," povedal Počiatek.
Výhrada HZDS v parlamente bola vôbec prvá, ktorú vzniesol menší koaličný partner v programovej oblasti a nie pri deľbe moci.
"ĽS-HZDS sa zrejme pokúša o zlepšenie imidžu v mimovládnych organizáciách. Predpokladám, že tento krok môže pozitívne zarezonovať, ale vzhľadom na to, že hnutie robilo v čase svojej vlády politiku, ktorá nebola voči týmto organizáciám ústretová, myslím si, že zásadne sa ich vzťahy nezlepšia," tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Nevylúčil, že v pozadí môžu byť mocenské úvahy a snahy o výhodnejšie postavenie vo vládnej koalícii.
Novelu daní z príjmov podrobili ostrej kritike aj koaliční poslanci. Znížením asignačnej dane pre firmy vláda podľa opozície zlikviduje tretí sektor. Počiatek však upozornil, že zmeny v zákone atakujú len osem percent celkových príjmov pre mimovládne organizácie. "Stále majú možnosť tieto príjmy doplniť, pretože z dane z príjmov fyzických osôb sa poukazuje len 40 percent," povedal minister. Dvojpercentnú asignáciu dane pre firmy sa pokúšal v minulosti zrušiť aj bývalý minister financií Ivan Mikloš. "Počúval protiargumenty a dve percentá zachoval," obhajovala svojho straníckeho kolegu poslankyňa a exministerka rezortu práce Iveta Radičová.
Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda vidí za rozhodnutím znížiť dvojpercentnú asignáciu aj politikum. "Boja sa nezávislosti mimovládnych organizácií," povedala.