Rokovania o štátnom rozpočte vrcholia. Požiadavky ministrov nad jeho možnosti sa však podarilo ministerstvu financií skresať zo 100 na 30 miliárd. Šéf rezortu Ján Počiatek má pritom v rezerve len tri. "Ministerstvá sú už pragmatickejšie. Pozitívne je, že nikto, ani sociálni partneri nechcú prekročiť trojpercentný deficit," hovorí štátny tajomník ministerstva financií František Palko.
Len samotné ministerstvo dopravy požaduje od Počiatka trikrát viac ako môže dať všetkým dokopy. "Rokovania prebiehajú, naše nároky sú stále 10 miliárd korún," komentuje Marián Jánošík, hovorca ministra Ľubomíra Vážneho. Ten včera vyhlásil, že zo svojich rozpočtových požiadaviek nezľaví a "bude ich tvrdo pripomienkovať".
Podľa premiéra Roberta Fica treba na priority vlády nájsť ešte od 16 do 18 miliárd korún. "Je na nás, ako tie zdroje nájdeme, ale garantujem vám trojpercentný deficit," vyhlásil po včerajšom rokovaní vlády v Betliari. Mal na mysli kritérium na prijatie eura, na ktoré sa vláda zaviazala v roku 2009.
Finálnu verziu rozpočtu musí vláda schváliť na budúci týždeň tak, aby bol dokument 15. októbra v parlamente. Najväčšie požiadavky na štátny rozpočet majú okrem dopravy rezorty zdravotníctva či poľnohospodárstva.
Ústupky na rozdiel od dopravy urobilo ministerstvo práce: "Uplatňovali sme požiadavku na prioritné výdavky v sume 1,8 miliardy korún," vysvetľuje hovorkyňa rezortu Oľga Škorecová. Počas rokovania ministerstvo práce znížilo svoje nároky, stále však trvá na tom, aby sa ich limit výdavkov na rok 2007 zvýšil o 586 miliónov korún.
Ešte nespokojnejšie je ministerstvo výstavby. "Žiadali sme z financií na priority 200 miliónov korún na výstavbu nájomných bytov, 50 miliónov korún na podporu činnosti regionálnych rozvojových agentúr a 20 miliónov na financovanie prechodu výkonov štátnej správy na samosprávu," tvrdí Miroslav Bátovský, hovorca ministerstva výstavby. Postoj Počiatkovho ministerstva je však nekompromisný. "Ešte od nás žiadajú späť financie určené na bytovú výstavbu," dodal Bátovský. Počiatek tvrdí, že vypočutý bude každý. "Rozpočet je však aj politická vec, pri ktorej musí dôjsť ku konsenzu najmä v otázkach vládnych priorít," povedal včera po rokovaní vlády.
Dôchodky a samosprávy bez zmien
Kde rezort financií peniaze nájde, nie však ešte jasné. S viacerými škrtmi, o ktorých sa hovorilo, sa aspoň nateraz nepočíta. Trojročný rozpočet podľa Palka neobohatia peniaze zo znižovania odvodov do druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Reforma dôchodkového systému by sa tak mala naďalej financovať z penzijného účtu, na ktorom je v súčasnosti uložených necelých 63 miliárd z predaja SPP. Ministerstvo financií nesiahne budúci rok ani na príjmy miest a obcí, ktoré plynú z dane z príjmov fyzických osôb. Z nich chce vláda zmenami budúci rok získať vyše sto miliónov, o rok neskôr už 1,1 miliardy korún. Obce však v súčasnosti dostávajú 94 percent príjmov z tejto dane. Otázka prehodnotenia príjmov samospráv sa však zrejme bude riešiť neskôr, až v januári 2008. "Vtedy sa zároveň môžu prehodnocovať aj kompetencie samospráv," tvrdí Palko. Návrh rozpočtu na najbližšie tri roky by mal byť definitívne hotový až v nedeľu, keď má vláda na mimoriadnom zasadnutí odobriť Národný strategický referenčný rámec. Ten rozhodne, cez ktoré rezorty bude plynúť jedenásť miliárd eur z európskych fondov v rokoch 2007 až 2013.
Saktor pochybuje o deficite
V utorok by potom mala k štátnemu rozpočtu zaujať svoje stanovisko tripartita. Keďže zamestnávatelia ani odbory ešte návrh rozpočtu nevideli, nevedeli sa k svojim pripomienkam vyjadriť. "V súvisiacich zákonoch sa nám podarilo vládu presvedčiť, aby niektoré veci neurobila. Našou zásluhou je zachovaná 12-tisícová úľava na doplnkové dôchodkové poistenie," povedal šéf odborárov Ivan Saktor. Sprievodné zákony však podľa Saktora nenapovedajú, že by vláda dokázala udržať deficit rozpočtu na úrovni troch percent. "Vieme, aké sú ťažkosti pri tvorbe štátneho rozpočtu. Zo schválených zákonov nám to však zatiaľ nevychádza," povedal Saktor. Zamestnávatelia chcú apelovať na ministra financií, aby tlačil na racionalizáciu verejnej správy. "Budeme tlačiť na efektívne hospodárenie so štátnym rozpočtom. Vláda by mala tiež odstúpiť od niektorých svojich sociálnych programov, aby sa nestalo, že bude neskôr riešiť výpadky v rozpočte zvyšovaním daní alebo odvodov," tvrdí hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Marin Hošták.