Nechcem spolupracovať s dnešnou opozíciou

Čo považujete za splnené a za nesplnené ciele vlády v ekonomickej oblasti?
-- V prvom rade chcem povedať, že plán, ktorý sme si dali na toto volebné obdobie, je nepochybne najambicióznejší, aké si vlády od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 dali. Po druhé, ešte máme vyše roka na bilancovanie. Po tretie, už dnes je jasné, že tie najťažšie opatrenia sme sa rozhodli urobiť v prvej polovici volebného obdobia a aj sme ich urobili. S výnimkou zákona o študentských pôžičkách sme prijali všetky zásadné, najťažšie rozhodnutia. Rozhodli sme o reforme verejnej správy, vrátane fiškálnej decentralizácie, o reforme daní, o reforme sociálneho systému, o reforme dôchodkovej, o reforme v zdravotníctve, o reforme základných a stredných škôl i o zásadných postupoch pri transformácii armády na armádu profesionalizovanú, o zásadnej transformácii Železníc SR. Dalo by sa povedať, že sa nám podarilo postaviť nový slovenský dom. Teraz ho budeme kvalitne zariaďovať, aby sa stal útulným príbytkom. Už v tomto roku, hoci nie je rokom volebným, omnoho zásadnejšie rastú reálne mzdy, ako vlani. Reformy robíme, aby sa Slovensko dlhodobo ekonomicky rozvíjalo, aby to pozitívne na vlastnej životnej úrovni pociťovali naši občania.
Niekoľkoročná reforma verejných financií sa v podstate zavŕšila. Vidíte riziká schvaľovania budúcoročného rozpočtu verejných financií, ktoré by prípadne mohli rozkývať dlhodobo nastoľovanú rovnováhu?
-- Nemám najmenšie pochybnosti, že každý dostane viac, lebo to platí už aj v roku 2005. Ak sú riziká, tak sú skôr politické ako ekonomické. Sú spojené s tým, že rok 2006 je rokom volebným a každý minister a každá strana vládnej koalície sa bude chcieť blysnúť viac, ako v minulosti. Ale myslím si, že máme základné racionálne vodítko, také dve koľajnice. Jedna koľajnica sú Východiská štátneho rozpočtu na rok 2005 s výhľadom na ďalšie dva roky. Druhou koľajnicou je nový koncept budovania konkurencieschopného Slovenska orientovaného na znalostnú ekonomiku Minerva. Ak sa budeme týchto dvoch koľajníc držať, dôjdeme k racionálnym riešeniam.
Nebude vládnu koalíciu, tak ako to bolo pred štyrmi rokmi, lákať vo volebnom roku vydať z verejných prostriedkov viac, ako je rozumné?
-- Nemyslím si to. Som si absolútne istý, že už rok 2005 je rokom značného pokroku ukazovateľov životnej úrovne. Už vlani sme nečakali taký rast reálnych miezd a očakávam, že v tomto roku bude omnoho rýchlejší. Už začiatkom tohto roka sme rozhodli o zvýšení platov učiteľom, a to najmä mladým. Zvýšili sme príspevok na bývanie, už vlani sme zaviedli prospechové štipendiá pre žiakov nielen stredných, ale aj základných škôl. Zaujímavým spôsobom sme zvýšili rodičovský príspevok. A to nie preto, že by sme chceli bodovať, ale preto, aby sa tá nová stavba slovenského domu menila na príbytok. Slovensko je dnes v takej kondícii, že môžeme zvyšovať dôchodky, sociálne dávky a zlepšovať prostredie pre tú skupinu obyvateľov, kde sme presvedčení, že tak robiť máme. Takže nemyslím si, že budeme odkázaní na to, aby sme práve v roku 2006 prijímali nejaké populárne opatrenia, lebo by sme sa chceli zalíškať občanom. Drvivá väčšina obyvateľov bude už tento rok môcť vnímať na svojej ekonomickej a sociálnej situácii pozitívne. Ak budeme dôsledne aplikovať reformy, žiadna ďalšia vláda nebude musieť prijímať žiadne ďalšie balíčky.
A čo bude s dvoma základnými problémami -- vysoká nezamestnanosť a veľké regionálne rozdiely?
-- Počet nezamestnaných sa postupne znižuje a počet vytváraných miest sa postupne zvyšuje. A to nezačali naplno zaberať veľké investície -- Peugeot-Citroën, KIA-Hyundai, Ford a ďalšie. Záujem zahraničných i domácich investorov o Slovensko rastie. Nehovorme o optike, o horizontoch budúcich, hovorme o súčasnosti, o tendenciách, ktoré sú dnes rukolapné a merateľné.
S regionálnymi rozdielmi sa boríme tak, ako Taliani, Španieli a mnohé ďalšie staršie a vyspelé demokracie. Na poslednom rokovaní vlády sme prerokovali správu o regionálnej pomoci, o čerpaní prostriedkov pre regionálny rozvoj. Nastavená je tak, aby sme finančnú pomoc orientovali do tých regiónov, kde to je najpotrebnejšie. Druhým nástrojom sú verejné investície -- budovanie infraštruktúry, ako bol nedávno diaľničný tunel Branisko. Tohto roku míňame celý kohézny fond na spišské diaľnice. Otvorili sme nový letiskový terminál v Košiciach, budujeme košický obchvat za niekoľko miliárd korún. Z peňazí, ktoré môžeme priamo použiť na investície zo štátneho rozpočtu, alebo z fondov EÚ sa snažíme pozitívne diskriminovať východné Slovensko a juh Banskobystrického kraja. Investičné stimuly by sme chceli používať omnoho diferencovanejšie ako doposiaľ. Čím vyššia miera nezamestnanosti, čím zložitejšie sociálne podmienky, tým budú stimuly vyššie.
Tvrdíte, že kľúčové reformy sú viac-menej zavŕšené, s výnimkou neschváleného zákona o študentských pôžičkách. Jednotlivé koaličné strany sa pred voľbami zase začínajú samostatne presadzovať cez svoju agendu, čo vedie k sporom a navonok neriešiteľným situáciám. Nemôže sa tento spôsob vládnutia obrátiť voči samotným koaličným subjektom?
-- Nerozumiem, prečo by to malo byť kontraproduktívne. Naopak, pokiaľ budeme mať pomerný systém, táto krajina bude odkázaná na koalície. Všimnite si, aký krik nastal, keď nám neprešiel zákon o študentských pôžičkách. Že vraj je koniec reformám. O týždeň na to, sme v parlamente schválili novú, veľkú reformu trestného práva. Faktom zostáva, že s blížiacimi sa voľbami sa jednotlivé strany, a to aj koaličné, mysliac si, že bojujú o rovnakého voliča, budú snažiť na istých témach profitovať. S tým sa dá nielen žiť, ale považujem to za obvyklé aj vo vyspelých krajinách. Som presvedčený, že budeme mať dostatok vôle, aby sme dokázali urobiť potrebné rozhodnutia. Prvou takouto skúškou bude štátny rozpočet. Akokoľvek sa bude každý snažiť odtrhnúť čo najviac z toho koláča, nevyhnutnosť schválenia štátneho rozpočtu nás privedie k tomu, aby sme sa dokázali dohodnúť.
Už ste naznačili komplikované rokovania o štátnom rozpočte na budúci rok. Nie je tajomstvom, že do konfliktu sa môže dostať práve SMK s ministrom financií a podpredsedom SDKÚ Ivanom Miklošom pre výšku štátnych dotácií do poľnohospodárstva. Budete v tomto spore podporovať argumenty Mikloša?
-- Mienim sa držať zodpovednosti a dobrých skúseností. Do týchto vecí nebudem vstupovať prvý a určite nie nahlas. Nemienim po siedmich rokoch opakovať učňovské chyby. Znovu sa budem uchádzať o porozumenie, aby sme to nepresolili či nepredotovali príliš. Inak povedané, že to obilie -- pre nadprodukciu a neschopnosť rozumne použiť -- budeme musieť páliť.
SMK prízvukuje, že do poľnohospodárstva by malo ísť 64 percent z toho, čo dáva EÚ. Je táto hranica pre vás akceptovateľná?
-- Ja nesiem zodpovednosť za celú krajinu, a preto odo mňa neočakávajte, že sa na začiatku debaty postavím na jednu stranu.
Skôr ma zaujíma, kde vidíte ten priestor na vzájomnú dohodu, keďže pohľad SMK a ministra financií sa dosť líši?
-- Vidím ho v argumentoch. Už sa naozaj dohodnime, aká je vízia Slovenska. Chceme, aby táto krajina bola farmárskou veľmocou? Alebo máme skryté zásoby zemného plynu, ktoré by sme šetrili, ako to robia Nóri? Mám pocit, že túto dohodu sme už predsa v januári dosiahli spolu s lídrami opozície. A to, že najlepšou cestou pre tento národ pod Tatrami je kvalita -- tú môžu získať iba vzdelaní ľudia, ktorí dokážu narábať aj s modernými technológiami a budú kvalitní aj ľudsky.
Ste presvedčený, že koalícia sa vie dohodnúť. Čím potom vysvetlíte, že sa už nedokážete zjednotiť ani v pohľade na odloženie účinnosti zákona o študentských pôžičkách, kde tento váš návrh zmietla ANO zo stola?!
-- Mám pocit, že sa aliancia zľakla. Neobstojí argument, že nemôžeme prijímať zákony, účinné v ďalšom volebnom období. Vo Veľkej Británii prijali úplne identický zákon. Dolná snemovňa ho prijala 31. januára 2004 s účinnosťou od 1. septembra 2006, pričom voľby mali len nedávno -- piateho mája 2005. Máme elegantný precedens zo starej demokracie s úplne rovnakým zákonom.
No dobre, ale veď tam každý predsa očakával, že zvíťazí tá istá vládnuca garnitúra labouristov...
-- To je špekulácia. To vôbec nebolo v tom. To bolo kvôli ľuďom, ktorí sa uchádzali o vysokoškolské štúdium, aby to vedeli v predstihu, a aby sa na to mohli pripraviť. A ešte jeden argument: už pred rokom, som hovoril so stovkami študentov na Slovensku, že aj mne je blízke, aby sa tá účinnosť oddialila o dva -- tri roky. Nepotrebujeme zúfalo tie peniaze, ale musíme meniť systém. Bolo by chybou tvrdiť, že osud vysokoškolského vzdelávania stojí a padá s týmto zákonom.
Aj osud tohto zákona však priviedol KDH k ultimátu: ak ANO ešte raz poruší koaličné dohody, obrátia sa kresťanskí demokrati na vás s požiadavkou, aby ste navrhli odvolanie šéfa aliancie Pavla Ruska z postu ministra hospodárstva. Doteraz som nepočul, ako sa k tomu vôbec staviate?
-- Nepočuli ste o tom, pretože sa chcem tejto dileme vyhnúť. Nič dobré nás nečaká, ak by sa takéto scenáre napĺňali.
Prepáčte, ale to naznačil predseda KDH a NR SR Pavol Hrušovský. Tomu musíme prikladať istú váhu...
-- Ale to sú dve rozdielne polohy -- prikladať váhu a bubnovať na verejnosti.
Takže nemáte obavu z takéhoto vývoja?
-- Z čoho tak usudzujete? Pretože nebubnujem, nevykrikujem a neprikladám do kotla? Každé remeslo má svoje pravidlá, a ja si každý deň kladiem otázku, čo je pre mňa prioritné. Byť stále v novinách či na obrazovkách, alebo držať túto krajinu stabilnú, so šancou na dobrý vývoj. O čo som navonok viac zdržanlivejší, o to viac aktívne konám, aby sme problémy zvládali. To isté platí stopercentne aj pre tento príbeh.
Paradoxom zostáva, že SDKÚ podľa agentúry MVK stráca preferencie, keď zaostáva za medializovanými aktérmi sporu -- KDH a ANO. Nemôže to byť dôsledok navonok pasívneho postoja vašej strany?
-- Nepodceňujte ľudí, ja som im vždy dôveroval. Pred pár dňami som bol vo Svidníku, a veľmi by ste sa čudovali tomu, čo hovoria bežní ľudia. Oni veľmi dobre vedia, kto sa snaží iba predvádzať. Médiá ma odpisovali už pred štyrmi rokmi. Človek na takomto zodpovednom poste sa musí rozhodnúť, či bude slúžiť ľuďom, ktorí ho tým poverili, alebo bude robiť manekýna. Ešte nás čaká veľa práce.
Osvedčila sa teda spolupráca týchto štyroch koaličných strán?
-- Hľadajte odpoveď v porovnaní so situáciou na Slovensku v roku 1998. Úvery boli nedostupné, priemerné úrokové sadzby v bankách boli 24 percent, fabriky krachovali jedna za druhou. Mne sa zdá, že v poslednom čase nekrachujú, ale sa skôr rodia. Uvidíte, ako budú rásť reálne mzdy v tomto roku. Už o chvíľu to uvidíte.
Vrátili ste sa do roku 1998. V tom čase bolo pomerne jasné, s kým sa dá vytvárať vládna koalícia. Dá sa už dnes povedať, že počet potenciálnych koaličných partnerov sa medzičasom rozšíril?
-- Slovensko vyspelo aj politicky. Širšiu spoločenskú a politickú podporu sme dokázali získať aj pri veľmi ťažkých otázkach. Na úrovni politických lídrov dnes dokážeme zvažovať, kde končí záujem stranícky, a kde začína záujem národný či štátny.
Opýtam sa znovu, existuje dnes viac potenciálnych koaličných partnerov na slovenskej scéne?
-- Ak si uvedomíme, ako sa tá politická scéne kultivuje, nájdete na svoju otázku aj pozitívnu odpoveď. Nie je tu už taká bipolarita či dokonca nenávisť.
Viete si teda predstaviť spoluprácu so Smerom alebo s ĽS-HZDS?
-- Urobili ste dosť veľkú výhybku. S pribúdajúcim časom budete dostávať konkrétnejšie odpovede. Nechcem spolupracovať s dnešnou opozíciou, pretože sa domnievam, že Slovensko potrebuje do budúcnosti programovú kontinuitu. Ale aj o tomto rozhodnú voliči.
Použili ste metaforu o novom slovenskom dome. Nepotrebovala by táto stavba aj jasné etické a transparentné vzťahy vo verejnom živote. Narážam na odkladané pravidlá pre lobing, neriešené zúženie rozsahu imunity ústavných činiteľov, nejasné financovanie strán či nemožnosť vymáhať pravdivé majetkové priznania ústavných činiteľov...
-- Myslím, že trošku preháňate. Musíme vidieť veci reálne a kontinuálne. Čo sme urobili a čo by sme ešte mohli urobiť. Zákon o lobingu je vo finálnom procese, v legislatívnej rade a v najbližšom čase sa dostane na rokovanie vládneho kabinetu.
Dobre. Prečo sa doteraz nedokázala koaličná komisia dohodnúť na zúžení imunity poslancov?
-- Nie som expert na všetko, a nemôžem naozaj zodpovedať za všetky rezorty. Nie som napríklad spokojný, že sa nepodarilo novelizovať zákon o voľbách. Tých volebných regiónov by mohlo byť skutočne viac, ale čo s tým môžem urobiť, keď už život býva niekedy taký. V koalícii sme štyria. Aj v štvorčlennej rodine to tak niekedy býva, že sa nemusia vedieť vždy dohodnúť, či pôjdu na dovolenku do Chorvátska alebo na Senecké jazerá.
Ale to predsa neznamená, že politikom môže vyhovovať situácia, keď voľné pravidlá financovania strán prirodzene vyvolávajú pochybnosti, kto a za akých okolností im dáva okrem štátu peniaze?!
-- Za mojej vlády sme zaviedli inštitút nezávislých audítorov, ktorí sa žrebujú. Tento inštitút je absolútne nezávislý od politických strán. A zaviedli sme aj ďalšie veci, po ktorých voláte. Vždy budem ten, ktorý povie, že ak sa dá urobiť niečo lepšie, tak to urobme. Som jeden z tých, ktorý dovolil NR SR ešte pred štyrmi rokmi, aby moje majetkové priznania boli zverejnené. Nečakám na žiadne pravidlá, ktoré budú ešte len napísané, a snažím sa správať transparentne.
Nebolo by preto aj pre samotnú SDKÚ lepšie, aby povedala, ako to bolo s postúpením 22- miliónového záväzku do rúk súkromného subjektu...
-- Inštitúty, ktoré sú nezávislé na politických stranách majú všetky informácie k dispozícii a na záverečnej správe máme guľatú pečiatku. Pečiatku od nezávislého, vylosovaného a autorizovaného audítora, ktorý je nezávislý na vláde a nezávislý na SDKÚ.
Ale proti vôli tých, ktorí s nami spolupracujú, predsa nebudeme konať. Ak si nejakú medializáciu neželajú a nám to neukladá zákon, prečo by sme to robili? O to viac, keď prax ukázala, že títo ľudia, ktorí nikdy neporušili žiadny zákon, boli potom spochybňovaní a vláčení po novinách. Boli fotografované ich príbytky zo severu, z juhu, z vtáčej perspektívy... Toto je účel zákona? Aby sme škandalizovali a diskreditovali takýchto ľudí, ktorí zákonne, v súlade so všetkými predpismi spolupracujú s politickými stranami?
Takže to zatiaľ nie je možné povedať?
- Len to napíšte, ako som vám to povedal. Nepodsúvajte mi svoje stanoviská.
Máte ambíciu viesť túto krajinu aj po ďalších voľbách?
-- Dostanete odpoveď v pravý čas. Teraz jediné, čo ma zaujíma, je aby sme na júnovom summite EÚ urobili čo najviac pre finančnú perspektívu, aby sme v septembri pripravili kvalitný štátny rozpočet. Mám kopu práce a všetko má svoj čas. Príde mesiac, prídu týždne, keď sa nad touto otázkou zamyslím, poradím sa so svojimi politickými druhmi v politickej strane a nezmeškáme žiadny termín.