24.10.2006, 00:00

HZDS: Z dvoch percent nespustíme

Trváme na dvoch percentách z daní firiem pre mimovládne organizácie. Takéto je podľa Milana Urbániho stanovisko ĽS-HZDS pred avizovanými koaličnými rozhovormi.

Trváme na dvoch percentách z daní firiem pre mimovládne organizácie. Takéto je podľa Milana Urbániho stanovisko ĽS-HZDS pred avizovanými koaličnými rozhovormi. Nepripúšťajú teda možnosť licitácie: jedno percento, pol druha percenta či zachovanie plnej podpory vo výške dvoch percent.
"Veríme, že pri politických rokovaniach budeme úspešní," avizuje podpredseda ľudovcov Milan Urbáni. Pokiaľ sa koalícia nedohodne, HZDS hrozí, že nepodporí ani ostatné zmeny v zákone o dani z príjmov. Zablokovala by napríklad aj milionársku daň, zníženie paušálnych výdavkov pre remeselníkov či zrážkovú daň pri podielových fondoch.
Politológ Grigorij Mesežnikov nevylúčil, že v pozadí môžu byť mocenské úvahy a snahy HZDS o výhodnejšie postavenie vo vládnej koalícii. Ľudovci napríklad nedostali na post námestníka SIS svojho kandidáta. Nominant Smeru a šéf tajnej služby Jozef Magala ho odmietol vymenovať.
"Predpokladám, že tento krok môže pozitívne zarezonovať aj u voličov, ale keďže HZDS robilo v čase svojej vlády politiku, ktorá nebola voči týmto organizáciám ústretová, myslím si, že zásadne sa ich vzťahy nezlepšia," dodáva politológ.
Striktný postoj k tomu, koľko peňazí by mali (a mohli) firmy darúvať mimovládnym organizáciám, má stále aj rezort financií. "Ministerstvo stojí za vládnym návrhom," tvrdí poradca ministra financií Richard Sulík. Znamená to maximálne pol, a nie dve percentá dane z príjmu.
A to aj napriek ústretovým slovám šéfa Smeru a predsedu vlády Roberta Fica. "Pán premiér vidí priestor na diskusiu. Nebudeme však zatiaľ špecifikovať, do akej miery," konštatuje jeho hovorkyňa Silvia Glendová. Smer je ochotný rokovať aj o tom, že by sa minimálny príspevok 250 korún, ktorý by po novom mohli darovať fyzické osoby, znížil, "aby táto hranica bola zmysluplná". Ministerstvo financií má však pre istotu pripravené alternatívy pre prípad, že by svoju pozíciu v tejto problematike neudržalo. O aké ide, zatiaľ odmietli jeho zástupcovia špecifikovať: "Cez tento most pôjdeme, keď tam budeme," vyjadril sa Sulík.
Kritériá rozpočtu sú už stanovené a podľa ministra financií Jána Počiatka budú dodržané. "Rámec rozpočtu je pevne daný, za tieto medze sa nepohneme," skonštatoval v relácii Politika.sk. Aby sa teda dodržali maastrichtské kritériá, pravdepodobne bude musieť siahnuť na niektoré výdavky. Doplatiť by na to mohli, ako už HN informovali, napríklad poľnohospodári. Tí môžu prísť o doplatky k priamym platbám v najvyššej povolenej výške do 70 percent, ktoré si prvýkrát v histórii vylobovali z rozpočtu. Výpadok v prípade totálneho úspechu hnutia - zachovania dvoch percent daňovej asignácie firiem pre mimovládne organizácie - totiž bude znamenať pre štátny rozpočet mínus 600 miliónov korún a v roku 2009 už vyše miliardy korún.
Zníženie možnosti poukázať dane firiem neziskovým spoločnostiam z dvoch na pol percenta ostro kritizovala v parlamente aj opozícia. Napriek tomu, že podobné opatrenie plánoval aj exminister financií z SDKÚ Ivan Mikloš. "Tento návrh je likvidačný pre tretí sektor," hovorí Ivan Štefanec, poslanec strany.