Pohreb Jána Pavla II. spojil v Ríme ľudí bez ohľadu na vierovyznanie

Ján Pavol II. zomrel 2. apríla vo veku 84 rokov po 26-ročnom pontifikáte.
Celý obrad sa začal ráno o 7.30 h, keď podľa vatikánskeho protokolu vložili pápežovo telo do prvej z troch rakiev počas súkromného ceremoniálu v Bazilike sv. Petra za účasti vysokopostavených cirkevných hodnostárov a pápežových priateľov. Jeho osobný tajomník Stanislaw Dziwisz a vatikánsky hlavný ceremoniár Piero Marini mu zahalili tvár rúškom z bieleho hodvábu a telo pokropili svätenou vodou.
Hlahol zvonov a potlesk sa rozľahol zaplneným Námestím sv. Petra, na ktorom viali vlajky krajín z celého sveta, keď z prázdnej Baziliky sv. Petra vyniesli na námestie jednoduchú rakvu z cyprusového dreva ozdobenú krížom a písmenom M predstavujúcim Pannu Máriu. Akt sprevádzal gregoriálny spev Odpočinutie večné daj mu, ó Pane. Všetci politickí a cirkevní predstavitelia z vyše 80 krajín vstali, aby tak naposledy pápežovi vzdali hold. Rakva bola počas celého obradu umiestnená na schodoch, pričom na ňu položili otvorené evanjelium.
Pohrebnú bohoslužbu celebroval nemecký kardinál, dekan kolégia kardinálov, pápežov dôverník a jeden z jeho možných nástupcov Joseph Ratzinger, ktorý označil pápeža za nezabudnuteľného. "Kto videl pápeža pri modlení, kto počul jeho kázne, ten na neho nezabudne," uviedol Ratzinger. Veriaci omšu opakovane prerušovali potleskom a výkrikmi "svätý" a "Ján Pavol".
Emócie premohli aj inak vyrovnaného kardinála nemeckého pôvodu, keď pripomenul utrpenie pápeža v poslednom období jeho života a dav si potleskom desaťkrát vynútil prerušenie kázne. Ratzinger zdôraznil, že aj napriek pokročilej chorobe sa pápež ukázal na Veľkonočnú nedeľu veriacim v okne svojho apartmánu. "Teraz stojí pápež v okne domu Boha, pozerá sa na nás a požehnáva nás," ukončil Ratzinger svoju kázeň. Poďakoval tiež miliónom veriacich, ktorí prišli do Ríma, aby sa so Svätým Otcom rozlúčili. Ocenil najmä účasť mládeže označovanej pápežom za budúcnosť a nádej cirkvi.
Za pápeža sa počas pohrebného obradu, ktorý sa konal vo viacerých jazykoch, pomodlili tiež predstavitelia východných cirkví. Na dojemný pohrebný obrad reagovali s pohnutím aj mnohí štátnici. Španielsky kráľ Juan Carlos II. mal počas pohrebu v očiach slzy a plakať bolo možné vidieť niekoľko ráz aj pápežovho tajomníka Dziwisza, ktorý stál po boku Jána Pavla II. dlhé roky.
Turbany, jarmulky, čierne závoje, mantilly či iné pokrývky hlavy spolu s kardinálskymi čiapkami vytvorili vo Vatikáne mimoriadne zvláštny obraz dokazujúci, že pohreb Jána Pavla II. sa stal udalosťou, ktorá spojila predstaviteľov politického a cirkevného života z celého sveta bez rozdielu vierovyznania.
Účasť takéhoto množstva prominentných hostí si vyžiadala mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia. Na ich dodržiavanie dohliadalo vyše 10.000 vojakov a policajtov. Nad Rímom sa vznášali policajné vrtuľníky a vojenské bojové lietadlá, stovky policajtov hliadkovali v uliciach smerujúcich na Námestie sv. Petra, pútnikom kontrolovali batožinu röntgenovými prístrojmi. Príslušníci elitnej jednotky vyzbrojení samopalmi boli rozmiestnení na prakticky každej dôležitej rímskej križovatke v snahe minimalizovať hrozbu teroristického útoku na najvyšších predstaviteľov štátov a monarchov, ktorí sa zúčastnili na omši.
Stíhačky talianskeho letectva hliadkovali nad metropolou pripravené zabrániť útoku zo vzduchu na lídrov a katolíckych prelátov zhromaždených na Svätopeterskom námestí. Pri stredomorskom pobreží ako aj na rieke Tiber hliadkovali vojenské lode.
Pohreb sa aj napriek prítomnosti takmer troch miliónov pútnikov v talianskej metropole uskutočnil bez incidentov. Zatiaľ čo priamo na Námestí sv. Petra ich bolo asi 300.000, ostaní sledovali pohreb na 27 veľkoplošných obrazovkách rozmiestnených na námestiach a uliciach v blízkosti Vatikánu. Ľudia sem prichádzali už od skorých ranných hodín, aby si zabezpečili dobré miesto. Mnohí pútnici nocovali na uliciach v spacích vakoch, autách, stanoch či na brehu rieky Tiber.
Poslednú rozlúčku s pápežom Jánom Pavlom II. sledovali milióny ľudí v kostoloch a na námestiach v rôznych častiach sveta od Filipín po Poľsko. Len v Krakove sa ich zišlo 800.000.
Rakvu s telesnými pozostatkami pápeža odniesli po dvaapolhodinovom obrade do krypty v Bazilike sv. Petra, kde sa uskutočnila záverečná časť. Konala sa bez prítomnosti kamier a len za účasti úzkeho okruhu vysokopostavených vatikánskych hodnostárov a priateľov pápeža.
Jána Pavla II. pochovali na čestnom mieste v blízkosti hrobu prvého pápeža, apoštola Petra, kde do svojho blahorečenia spočíval pápež Ján XXIII. Rakvu s jeho telesnými pozostatkami uložili na základe jeho želania do zeme a dali na ňu bielu mramorovú dosku. Hoci pápež podľa svojho testamentu pôvodne uvažoval aj o tom, že by sa nechal pochovať v rodnom Poľsku, napokon toto rozhodnutie nechal na kardináloch. Mnohí Poliaci však dúfajú, že sa im podarí získať aspoň pápežovo srdce, ktoré by radi videli umiestnené v Krakove, kde Ján Pavol II. pôsobil pred odchodom do Ríma.
Ján Pavol II. sa stal pápežom v roku 1978 a jeho 26-ročný pontifikát je po apoštolovi Petrovi a pápežovi Piovi IX. tretím najdlhším. Za svoje početné zahraničné cesty si vyslúžil prezývku lietajúci pápež.
Jeho zdravotný stav sa za posledné desaťročie nepretržite zhoršoval, pričom rapídny obrat nastal začiatkom minulého týždňa. Niekdajší atlét Ján Pavol II. trpel už dlhšiu dobu artritídou a Parkinsonovou chorobou a v posledných dňoch sa hlas nadaného rečníka zredukoval len na šepot.
Vo februári ho dvakrát hospitalizovali pre dýchacie problémy, pričom pri druhej hospitalizácii mu urobili tracheotómiu. Jeho stav sa dramaticky zhoršil vo štvrtok minulého týždňa. Zomrel v sobotu, 2. apríla vo večerných hodinách v dôsledku septického šoku a zlyhania srdca.