27.01.2005, 16:54

Slovensko je medzi najhoršími v preberaní legislatívy EÚ

Slovensko patrí medzi členské krajiny EÚ s najhoršou bilanciou preberania európskej legislatívy. V pravidelnej správe o harmonizácii práva v oblasti jednotného trhu to dnes uviedla Európska komisia s tým, že slovenský deficit predstavuje 99 smerníc, čím sa zaraďuje na 23. miesto spomedzi 25 krajín. Horšie sú na tom len Lotyšsko a Česká republika.

Údaje v dnes zverejnenej správe sú z novembra 2004. Na oficiálnej stránke EK je však už dva týždne k dispozícii tabuľka k 10. januáru 2005, ktorá obsahuje novšie informácie.
Podľa nich Slovensku chýba 96 smerníc, z 23. miesta však kleslo na 24., pretože ho predbehlo Lotyšsko, ktoré za rovnaký čas prijalo 20 smerníc. Česká republika je aj podľa januárových údajov posledná (chýba jej 121 smerníc).
Slovenský deficit k 10. januáru predstavuje 3,75 percenta. K skúmanému termínu malo prevziať 2561 smerníc, ale komisii dalo na vedomie prevzatie len 2465 smerníc.
Za najdôležitejšie smernice chýbajúce Slovensku považujú predstavitelia EK predpisy v rámci tzv. prvého železničného balíka, smernice o otvorení trhu s elektrickou energiou a plynom, o sprostredkovaní poisťovníctva, o právnej ochrane služieb založených na podmienečnom prístupe.
Vicepremiér Pál Csáky minulý týždeň v Bruseli sľúbil, že Slovensko sklz výrazne zníži do konca marca.
Najlepšie si podľa novembrových aj januárových údajov počínajú Litva a Španielsko, pod tolerančným limitom 1,5 percenta neprevzatých smerníc sa v januári dostali tiež Rakúsko, Dánsko a Maďarsko.
Predstavitelia komisie vysvetľujú sklz v Českej republike či na Slovensku najmä zložitými diskusiami medzi vládou a parlamentom, ktoré schvaľovanie smerníc oneskorujú. Upozorňujú ale, že nové krajiny si počínajú oveľa lepšie, ako pri vstupe do únie napríklad štáty, ktoré sa členom EÚ stali v roku 1995 (Švédsko, Rakúsko, Fínsko).
Priemerný deficit všetkých krajín je podľa zverejnenej správy 3,6 percenta, čo je síce viac ako dvojnásobok limitu tolerancie, ale oproti máju 2004 je to zlepšenie, pretože vtedy predstavoval deficit 7,1 percenta.
Predstavitelia EK dnes zároveň informovali, že voči novým členským štátom začali v decembri vyše 750 priestupkových konaní prakticky za všetky smernice, ktoré neboli prijaté k 1. máju 2004, hoci vypršal termín.
Krajiny dostali dva mesiace na vyjadrenie, ak neposkytnú uspokojivé informácie, komisia pošle druhý varovný list, ak ani potom nedôjde k náprave, môže podať žalobu na Európskom súdnom dvore. To sa však deje len v asi 10 percentách prípadov, väčšinou dôjde k náprave ešte pred podaním žaloby.