24.11.2006, 00:00

Výdavky sa utopia v raste

MH nemusí hľadať extra peniaze, aby dokázalo "zaplatiť" plány šéfov vládnych strán. Rekordný, 9,8-percentný, rast slovenskej ekonomiky v treťom kvartáli dáva tušiť, že pokladnica v budúcom roku získa viac peňazí, než sa pôvodne čakalo.

Ministerstvo financií nemusí hľadať extra peniaze, aby dokázalo "zaplatiť" plány šéfov vládnych strán, na ktorých sa zhodli na stredajšej Koaličnej rade. Rekordný, 9,8-percentný, rast slovenskej ekonomiky v treťom kvartáli tohto roku dáva tušiť, že štátna pokladnica môže v budúcom roku získať viac peňazí, než sa pôvodne čakalo. Podľa ministerstva financií to postačí aj na najnovšie sľuby premiéra Roberta Fica koaličným partnerom, ktoré by mali vyjsť na vyše miliardy korún. "Budeme aj hľadať ďalšie úspory v kapitolách," povedal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.
O rozpočte by mal parlament hlasovať na decembrovej schôdzi, a tak Fico potreboval nájsť dohodu čo najskôr. Premiér musel Vladimírovi Mečiarovi sľúbiť, že zachová možnosť odviesť dve percentá dane mimovládnym organizáciám pre firmy a remeselníci si budú môcť naďalej odpočítať 60 percent paušálnych výdavkov z daní. Šéf národniarov si zasa vyloboval pol miliardy navyše pre Železničnú spoločnosť Slovensko a 24 miliónov pre Maticu slovenskú.
Okrem toho si Vladimír Mečiar a jeho ĽS-HZDS v budúcoročnom rozpočte vyloboval, že si remeselníci si budú môcť aj naďalej odpočítať 60 percent paušálnych výdavkov z daní. Šéf národniarov zasa získal pol miliardy navyše pre Železničnú spoločnosť Slovensko a 24 miliónov pre Maticu slovenskú.
Tieto sľuby by mal pokryť podľa ministra financií Jána Počiatka vyšší ekonomický rast, a teda lepšie daňové príjmy v rozpočte. "Odchýlka medzi prognózami ministerstva a realitou bola vždy v minulosti určite viac ako jedna miliarda. Vyššie príjmy môžu bez problémov pokryť zvýšené výdavky," myslí si analytik Tatra banky Robert Prega. Zároveň však upozorňuje, že je nebezpečné očakávať vyššie daňové príjmy na základe jedného úspešného štvrťroka. "Ak sú za vyšším hospodárskym rastom firmy, ktoré môžu mať aj daňové prázdniny, tak nárast príjmov sa môže veľmi líšiť od rastu pri nezmenenej štruktúre," tvrdí.
V tom, že vláda delí peniaze na základe čiastkových výsledkov, vidí ako riziko aj exminister financií Ivan Mikloš. Aj keď pripustil, že v najbližších dvoch rokoch bude slovenská ekonomika rýchlo rásť bez ohľadu na politiku vlády, nemusí to stačiť. "Dnes je v návrhu rozpočtu diera šesť miliárd. Aj keby bol rast v budúcom roku 9-percentný, tak na daňových príjmoch nevyprodukuje viac," zhodnotil Mikloš. Poukázal tak na podľa neho nedostatočné krytie výdavkov pri vyšších zdravotných platbách za poistencov štátu a vianočných dôchodkov.

Podpora inflácie
Pozitívny vplyv vysokého ekonomického rastu na deficit verejných financií pripustil aj štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Ako povedal pre agentúru Reuters, schodok verejných financií by mohol v tomto roku klesnúť pod 2,5 percenta z HDP, čo je súčasný odhad ministerstva. Zároveň však nevylúčil, že rýchlejší rast ekonomiky nebude znamenať väčšie míňanie vlády.
"Z ekonomického hľadiska by bolo ideálne, keby sa v období takého silného ekonomického rastu peniaze použili na redukciu deficitu a na redukciu štátneho dlhu, či investície pre pozitívne efekty do budúcnosti," hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš.
Vyššie výdavky do spotreby totiž môžu negatívne ovplyvniť infláciu, aj keď tou hýbu predovšetkým vonkajšie faktory ako cena ropy. "Faktom však, je, že inflačné tlaky sa môžu objaviť veľmi náhle," upozorňuje Gábriš. Aj keď sa vplyv miliardového zvýšenia vládnych výdavkov nedá podľa Pregu vyčísliť, pri prísnosti posudzovania inflačného maastrichtského kritéria môže byť tiež dôležité. Vytvorenie bezpečnej rezervy v rozpočte kvôli inflácii odporúča slovenskej vláde aj Medzinárodný menový fond. "Pri ohrození inflačného kritéria by bolo vhodné zníženie cieľového deficitu verejnej správy v roku 2007 o pol percenta," uvádza MMF v poslednej správe po misii na Slovensku.

O čo prišiel rozpočet:
Zachovanie asignácie 2 % dane pre firmy = mínus 600 miliónov korún
Zachovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 60 % = mínus 13 miliónov korún
Zvýšenie prostriedkov na osobnú dopravu pre Železničnú spoločnosť = mínus 500 miliónov korún
Zvýšenie rozpočtu Matice slovenskej = mínus 24 miliónov korún

Celkový dosah = mínus 1,137 miliardy korún