Diplomatické rezidencie nedostatkovým tovarom

Bolo tu len niekoľko konzulátov. Až po tomto dátume sa začali vzťahy s diplomatickými zastupiteľstvami rozvíjať na úplne inej úrovni - za klasických podmienok na realitnom trhu," hovorí člen predstavenstva tejto správy Tomáš Szabo. Dodáva, že donedávna slovenská legislatíva neumožňovala zahraničnému subjektu vlastniť tu nehnuteľnosť. Devízový zákon však mal pre potreby diplomatického zastúpenia výnimku. "Krajiny tu mohli vlastniť nehnuteľnosť na diplomatické zastúpenie, no len za podmienky vzájomnosti. Teda len tie štáty, ktoré podobnú možnosť ponúkli Slovensku. Aj preto je takmer 80 percent takýchto nehnuteľností v prenájme," spresňuje Szabo.

Čo potrebuje rezidencia
Rezidencie diplomatov majú svoje typologické zvláštnosti. Z architektonického pohľadu sa od klasických budov líšia tým, že majú oddelenú súkromnú a verejnú časť. V jednej veľvyslanec býva, v tej druhej prijíma návštevy. "Jednou zo základných podmienok je dostatok parkovacích miest pre hostí," uvádza člen Predstavenstva Slovenskej komory architektov Václav Kohlmayer. Pripomína, že najvhodnejším riešením pre hlavné mestá je mať v územnom pláne vyčlenenú zvláštnu štvrť, ktorá je pod zvýšeným dohľadom a bezpečnosť diplomatov sa jednoduchšie monitoruje. Ako príklad z posledných rokov môže poslúžiť Berlín, no už aj Praha.

Bratislava bez samostatnej štvrte
V územnom pláne Bratislavy takáto samostatná štvrť nie je. "Pred vyše desiatimi rokmi sme z vlastnej iniciatívy na Útvare hlavného architekta Bratislavy vypracovali štúdiu, kde by sa dali ponúknuť reprezentačné sídla. Cieľom bolo pritiahnuť do Bratislavy významných ľudí," hovorí zatiaľ posledný hlavný architekt mesta Peter Beňuška. O štúdiu mal záujem Milan Kňažko ako vtedajší šéf rezortu medzinárodných vzťahov. Vytypované lokality boli od Palisád vyššie, až po Bôrik. Samostatnú štvrť však štúdia nevymedzila. "Vychádzali sme z toho, že v Bratislave je dosť historických objektov, ktoré sa dajú využiť na reprezentačné účely," dodáva Beňuška. Pripomína však, že iniciatíva zriadiť samostatnú diplomatickú štvrť tu už bola. Prišla s ňou po vzniku samostatného Slovenska mestská časť Nové Mesto a ponúkla lokalitu Stráže na Kolibe. Iniciatíva sa neujala a na parcele dnes stoja luxusné vily.

Zhodnotenie pozemkov
Správa služieb diplomatickému zboru sa v roku 2001 transformovala na štátnu akciovú spoločnosť. Základné imanie tvorené nepeňažným vkladom je 1,5 miliardy korún. Boli doň vložené všetky nehnuteľnosti, ktoré obhospodaruje. Patria sem aj pozemky, na ktorých sa chystá práve výstavba rezidencií. Bytov je dosť, preto sa podľa Szabu chystajú uberať týmto smerom a takto do budúcnosti zamerať obchodnú politiku.
"Vieme, čo diplomati hľadajú - a čo chýba," tvrdí Szabo. Dôkazom je Administratívne centrum na Palisádach, ktoré je úplne obsadené. Vzniklo na mieste, kde boli prefabrikované garáže a sklady. Dnes majú v prenajatej budove sídla ambasády Fínska, Nórska a Švédska.
Z druhej strany, správa služieb sa zbavuje majetku, ktorý neslúži priamo pre jej vlastnú činnosť. Napríklad bytov mimo centra, ktoré boli dlhodobo neobsadené. Či už na sídliskách v Dúbravke, alebo v Karlovej Vsi. Pripadli správe služieb, no diplomati o ne záujem v posledných rokoch nemajú.

Nemecko v Bratislave
Začiatkom marca veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave Uta Mayer-Schalburg dala symbolickým prvým zatnutím sekerou znamenie na začatie stavebných prác na novej rezidencii pre veľvyslancov tejto krajiny. Stavbu navrhla architektonická kancelária Gernot Schulz Architektur. Dom bude stáť na Mudroňovej ulici v tesnej blízkosti parlamentu a bude z neho pekný výhľad na Dunaj. "Teším sa, že na takomto peknom mieste môžeme konečne postaviť rezidenciu, ktorá bude predstavovať vhodný priestor na reprezentáciu Nemecka," uviedla pri tejto príležitosti veľvyslankyňa.
Podľa Beaty Holubecovej z tlačového oddelenia nemeckého veľvyslanectva bol pozemok kúpený. Stavať sa bude v nemeckej réžii, no v zmysle pravidiel o verejnom obstarávaní platných v EÚ. Medzinárodné výberové konanie už beží.

Známy obrázok z technickej stránky
Sídlo slovenského prezidenta, amerického i britského veľvyslanca, je v blízkosti Slavína. Rezidencia USA sa celkom nedávno preslávila tým, že v nej prespal americký prezident Bush pred stretnutím so svojím ruským náprotivkom. Architekti sa zhodujú v názore, že ide o klasický americký koloniálny štýl. Podľa Barbary Zigli z tlačového odboru amerického veľvyslanectva, rezidenciu dokončili v máji 2003. Architektonický návrh pochádza z Kanady a dom postavili slovenské stavebné firmy. Zariadenie zabezpečila vláda USA. Pozemok pod rezidenciou je v dlhodobom prenájme od slovenského vlastníka a nie sú na ňom parkovacie miesta pre hostí. "Čo najviac zásob zabezpečujeme z lokálnych zdrojov," konštatuje Barbara Zigli.

Bez mimoriadnych požiadaviek
Špecifické služby Správy služieb diplomatickému zboru preto smerujú k tomu, aby pobyt diplomatom na Slovensku uľahčili. Sú to bežné veci, či sa už týkajú bytu, domu - alebo auta. Správa služieb vybavuje vodičské preukazy, zbrojné pasy či poľovnícke lístky. Práve tak špeciálne diplomatické označenia áut. "Nie je to ich povinnosť ani naše právo," vysvetľuje Szabo.
Subjekty ako Správa služieb diplomatickému zboru sú aj v zahraničí, väčšinou v bývalom východnom bloku. Poskytujú podstatne širšie služby, k čomu je prispôsobená legislatíva. No aj v pôvodných štátoch Európskej únie sú špecializované spoločnosti na poskytovanie služieb pre diplomatov. Napriek tomu, že všetky práva zabezpečuje voľný, liberalizovaný trh.

Slovenské rezidencie inde
"Každá rezidencia má elektronickú ochranu, práve tak ako ambasáda. Vždy v nej okrem veľvyslanca býva ešte niekto iný, minimálne šofér a kuchár," konštatuje Ivan Horský z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí. Podľa Horského sú niektoré slovenské rezidencie v prenájme, iné sa stavajú. V procese výstavby je napríklad Berlín v už spomínanej samostatnej štvrti, kde je pozemok v prenájme na 99 rokov. Pri výstavbe sa musia zohľadniť pravidlá platné v danej krajine a povoľovacie konania sú predmetom obojstranných dohôd. Medzinárodné výberové konanie na zhotoviteľa je samozrejmosťou. Kto chce, môže sa na ňom zúčastniť. V Európe je vhodnejšie použiť slovenské dodávateľské firmy, ale nie je to pravidlo.