Vláda SR na svojej 129. schôdzi prerokovala a vzala na vedomie Vyhodnotenie bezpečnostnej situácie z hľadiska vývoja drogovej scény v roku 2004.
Charakteristika drogovej scény
Slovensko je možné charakterizovať ako krajinu s plne rozvinutým domácim drogovým trhom, na ktorom sú zastúpené všetky druhy drog dostupné v rámci Európskej únie.
Základné trendy vo fungovaní drogovej scény na Slovensku:
* rast záujmu o drogy so stimulačným účinkom, najmä o pervitín a extázu,
* rozširovanie skleníkového pestovania marihuany,
* najmä marihuana, pervitín a extáza sa rozšírili na celé územie Slovenska,
* konzumenti drog mali tendenciu podieľať sa na páchaní majetkovej trestnej činnosti,
* nárast agresivity páchateľov drogovej trestnej činnosti.
V roku 2004 sa drogové zločinecké štruktúry v rámci Slovenska plne etablovali. Išlo hlavne o organizované drogové skupiny založené na etnickom ale aj rodinnom princípe. Najvýraznejšie sa prejavovali etnickí Albánci. Bežným tiež bolo napr. držanie a prechovávanie minimálneho množstva drog, čo je reakcia dílerov na zmeny v oblasti postupov polície.
Výroba a transport drog
Slovensko nepatrí medzi medzinárodne významných výrobcov drog. Na Slovensku sa však už bežne pestuje konope a vyrába pervitín.
Transport drog cez SR znamená hlavne prepravu opiátov od producentov v Ázii smerom ku hlavným odberateľom v Európskej únii a to najmä už stabilnou tzv. "Balkánskou cestou". Na Slovensko sa transportujú drogy predovšetkým z Turecka.
Dovoz drog má dve základné formy - ako súčasť "biznisu" organizovaných zločineckých skupín alebo ako "jednorázové akcie" niektorých občanov SR, ktorí pašujú na naše územie väčší objem drogy s cieľom ďalej ju distribuovať.
Distribúcia drog
Distribúcia drog je zväčša v rukách zahraničných, tzv. albánskych zločineckých organizácií. Ide o zločinecké organizácie typu "Rodina". Jej členovia sú viazaní rodinnými a dlhoročnými priateľskými väzbami.
Hlavné postavenie v obchodovaní s heroínom a kokaínom si na území SR udržiava albánska komunita. V poslednom období sa zaznamenáva jej väčšia prepojenosť na osoby z Chorvátska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Rakúska, Nemecka, Maďarska a Turecka. Takmer vo všetkých prípadoch ide o Albáncov pôsobiacich v tej - ktorej krajine.
Dominantnú úlohu pri predaji drog majú organizované rómske komunity, ktoré fungujú najmä na základe rodinných vzťahov. Zameriavajú sa zväčša na predaj heroínu. Priamu manipuláciu s drogou pred konzumentmi zabezpečujú maloleté alebo nesvojprávne osoby, v prípade ktorých je trestné stíhanie vylúčené. Samotní organizátori sú stíhaní len s veľkými ťažkosťami.
Predaj drog sa organizuje najčastejšie tzv. "bytovým predajom", ktorý sa realizuje latentne, v byte samotného dílera. Inou formou je predaj "na telefón", kedy má díler pri sebe potrebný počet dávok určených pre konzumentov drogy (tzv. skladačiek).
Drogová trestná činnosť
Spektrum drog, ktoré boli zachytené na území Slovenska je oproti predchádzajúcim rokom relatívne nezmenené, prejavil sa však návrat k vyššiemu podielu kvalitnejšieho heroínu.
V roku 2004 polícia zaevidovala 1261 drogových trestných činov, čo je o 15 menej, ako v roku 2003. Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Naopak, výrazný pokles zaznamenal Trenčiansky a Banskobystrický kraj. Podiel Bratislavského kraja na celkovom počte drogových trestných činov predstavoval rovnako, ako v roku 2003, viac ako polovicu.
V roku 2004 klesol počet prípadov, pri ktorých bol zaistený heroín, kokaín a marihuana. Potvrdil sa však trend expanzie syntetických drog, napríklad pervitínu alebo extázy. Čo sa týka páchateľov, až 85,5 percent všetkých páchateľov drogovej trestnej činnosti tvorili osoby do 30 rokov, pričom najpočetnejšie zastúpenie mali páchatelia vo veku od 18 do 30 rokov. V porovnaní s rokom 2003 sa však o 61,5 percenta zvýšil počet páchateľov v skupine detí do 15 rokov - z 13 v roku 2003 na 21 v minulom roku.
Záver
Drogová kriminalita aj napriek určitému poklesu pri zistených drogových trestných činoch patrí medzi expanzívne sa "rozvíjajúce" oblasti kriminality. Pozitívne možno hodnotiť snahu policajných zložiek bojovať proti tomuto druhu trestnej činnosti za každých podmienok. Ide predovšetkým o úzku spoluprácu polície s colnou službou, ktoré vytvorili spoločné policajno-colné pracovisko. Jeho úlohou je prešetrovať a odhaľovať prípady porušenia zákona o prekurzoroch.
Významná v boji proti drogovej kriminalite je aj spolupráca národných inštitúcií s medzinárodnými organizáciami zainteresovanými v boji proti drogovej kriminalite ako aj partnerskými zahraničnými službami.