Podpora bin Ládina a samovražedných útokov v moslimskom svete klesla

Podpora Usámu bin Ládina a samovražedných bombových útokov v moslimskom svete zaznamenala prudký pokles, informovala vo štvrtok washingtonská prieskumná agentúra.
Výskumné centrum pre sakrálne záležitosti (Pew Research Center) zisťovalo názor verejnosti v šiestich dominantne moslimských krajinách - Maroku, Pakistane, Turecku, Indonézii, Jordánsku a Libanone. Tiež skúmala názory v deviatich krajinách Severnej Ameriky a Európy, vrátane Číny a Indie. Celkovo sa otázkam, telefonicky či osobne, podrobilo viac ako 17.000 respondentov.
Podľa riaditeľa výskumného centra Andrewa Kohuta má podpora terorizmu v moslimských krajinách klesajúcu tendenciu, ako aj podpora Usámu bin Ládina. Takisto klesla aj podpora samovražedných útokov. "Sú to dobré správy, avšak stále existuje v niektorých krajinách značné množstvo ľudí, ktorí bin Ládina podporujú," uviedol Kohut na tlačovej konferencii.
V Maroku sa k dôvere v bin Ládina prihlásilo 26 percent vzorky verejnosti, pokles zo 49 percent v prieskume, ktorý sa konal pred dvoma rokmi.
V Libanone, kde sa k otázkam vyjadrili spoločne moslimovia aj kresťania, iba 2 percenta podporili lídra al-Káidy. V roku 2003 bola v krajine zaznamenaná 14-percentná podpora.
V Turecku klesla dôvera k vodcovi teroristickej siete za ostatné dva roky z pätnástich percent na sedem a v Indonézii z 58 na 35 percent.
Avšak podpora lídra teroristov, ktorý nesie zodpovednosť aj za 11. september 2001, narástla v Jordánsku z 55 na 60 percent. V Pakistane zas klesla 51 na 45 percent.
Podobné vyobrazenie ponúkli odpovede respondentov na otázku, či sú samovražedné bombové útoky ospravedlniteľné. V Maroku sa 13 percent opýtaných priklonilo k obhajobe útokov, čo znamená pokles zo 40 percent v prieskume vykonanom v roku 2004, zatiaľ čo v Jordánsku sa za podporu útokov vyslovila väčšia vzorka obyvateľstva.
V Indonézii zaznamenalo výskumné centrum 15-percentnú podporu. V roku 2002 však dosahovala 27 percent. Samovražedné akcie odsudzuje čoraz viac ľudí v Pakistane a Libanone, zatiaľ čo v Jordánsku sa ich podpora zvýšila zo 43 percent v roku 2002 na súčasných 57.
Riaditeľ centra poznamenal, že za ostatné roky zasiahli Indonéziu, Maroko a Turecko zničujúce útoky na civilistov a nedávno aj v Libanone.
Respondenti zo západných aj moslimských krajín vyjadrili obavy z islamského extrémizmu, 73 percent opýtaných v Maroku a 52 v Pakistane ho považuje za hrozbu pre svoje krajiny.
V Rusku má z extrémizmu obavy 84 percent, v Nemecku 78 a 70 v Británii a USA. Prieskum prebehol ešte pred minulotýždňovými útokmi v Londýne.
V Libanone 40 percent opýtaných a 38 v Jordánsku uviedlo príčiny islamského extrémizmu v americkej politike a vplyve. V Turecku, Maroku a Pakistane respondenti uviedli, že pravdepodobnejšou príčinou sú chudoba, nezamestnanosť a nedostatočná vzdelanosť.
Napriek hrozbám terorizmu sa väčšina opýtaných v Británii, USA, Francúzsku, Kanade, Rusku, Španielsku a Poľsku vyjadrila k moslimom kladne. Avšak 47 percent respondentov v Nemecku a 51 v Holandsku mali k nim záporný postoj.
Výskumné centrum zaznamenalo v moslimských krajinách zdrvujúce protižidovské nálady. V Libanone až 100 percent moslimov a 99 percent kresťanov vníma židov negatívne a v Jordánsku sa voči nim nepriaznivo vyslovilo 99 percent opýtaných.