29.06.2017, 23:35

Rastúca hladina oceánu zaleje svet migrantmi

Rast hladiny vôd sa od deväťdesiatych rokov zrýchlil o 50 percent.

India a mnohé prímorské nízko položené krajiny už dnes trpia vážnymi povodňami.
Zdroj: Reuters

Vojna, ekonomická kríza, náboženské či politické prenasledovanie, sucho, hlad. K faktorom, ktoré najviac prispievajú k migračnej kríze, sa už o niekoľko desaťročí pridá nový. Voda. S čoraz rýchlejšie rastúcou hladinou svetových oceánov sú viac a viac ohrozené prímorské oblasti a delty riek. Podľa poslednej štúdie expertov z Cornell University tak svet do roku 2100 môže pre vodu čeliť migračnej kríze dvoch miliárd ľudí.

Veľa ľudí, málo miesta
„Budeme mať viac ľudí na menšom priestore, a to oveľa skôr, ako si myslíme,“ uviedol Charles Geiser, vedúci štúdie. Podľa OSN odhadovaný počet obyvateľov tejto planéty v roku 2050 bude predstavovať deväť miliárd, pričom o ďalšie polstoročie má dosiahnuť o dve miliardy viac. S vyšším počtom ľudí sa spájajú vyššie nároky na ornú pôdu a pastviny, a to aj v prípade, že úrodnú pôdu pri vodných zdrojoch pohltia moria a oceány. Štúdia síce pracuje s najhorším možným scenárom, no upozorňuje, že okrem vojen o pôdu a predaja štátnej pôdy, vyčerpanie prírodných zdrojov, na ktoré bude s väčším počtom ľudí zvýšený tlak.


„Tlak je na nás, aby sme udržali level skleníkových plynov na dnešnej úrovni. Je to najlepší spôsob, ako do budúcnosti zabrániť ďalším klimatickým zmenám, stúpaniu hladiny oceánov a katastrofickým následkom, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť pobrežné oblasti, ale i vnútrozemné,“ uzatvára Geiser.


Geiser upozorňuje, že politici sa vôbec nepripravujú na to, že ľudia z prímorských oblastí sa začnú presúvať do vyšších oblastí a budú musieť čeliť rovnakým problémom ako dnešní migranti.

Mestá bojujú
Nebezpečenstvo topiacich sa ľadovcov a jeho nárast podporuje aj štúdia čínskej Ocean University of China. Doteraz nebolo jednoznačné, či sa od deväťdesiatych rokov rýchlosť zvyšovania hladiny svetového oceánu zrýchlila alebo ostala stabilná. Satelitné dáta neboli presné a zveličili zmeny, ktoré prebehli v minulosti, čo zamaskovalo zmeny za posledné desaťročia. Spolupráca čínskych, austrálskych a amerických vedcov však teraz dokázala, že rast sa zrýchľuje. A výrazne. Oproti 90. rokom, keď bol priemerný ročný nárast vodnej hladiny 2,2 milimetra, sa rast zrýchlil až o 50 percent. V roku 2014 sa totiž dvihol svetový oceán o 3,3 milimetra. Ak by to takto pokračovalo ďalej, sto rokov by znamenalo o 33 centimetrov vyššiu hladinu vôd. Aj to len v prípade, že nebude pokračovať zrýchľovanie. Ešte pred tromi rokmi klimatickí odborníci z OSN varovali, že do roku 2100 narastie pri súčasnom tempe otepľovania svetový oceán o meter.


„Je to dôležité varovanie o nebezpečenstvách rastúcej hladiny svetového oceánu, ktorá bude pokračovať ešte dlho po tom, čo zastavíme globálne otepľovanie,“ uviedol pre Reuters Peter Wadhams z University of Cambridge.


Na zvyšovaní hladiny sa v roku 2014 až zo štvrtiny podieľalo svojou topiacou sa ľadovou pokrývkou Grónsko. V roku 1993 bol jeho podiel len päťpercentný. Ďalšími zdrojmi vody sú ľadovce v Himalájach či Andách a Antarktída.


Podľa štúdie banky HSBC sa do boja proti klimatickým zmenám zapojilo už vyše 2 500 miest. Mestá sú zo 70 percent zodpovedné za skleníkové emisie a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je toto znečistenie zodpovedné až za tri milióny úmrtí ročne. Podľa dát OECD je vodou na pobrežiach ohrozený majetok v hodnote až 35 triliónov dolárov.

Najviac ohrozené husto obývané miesta sveta

  • Bombaj (India)
  • Ningbo (Čína)
  • Hočiminovo mesto (Vietnam)
  • Chittagong (Bangladéš) 
  • Kalkata (India)
  • Bangkok (Thajsko)
  • Alexandria (Egypt)
  • Šanghaj (Čína)
  • Hai Phong (Vietnam)
  • Miami (USA) 
  • Dháka (Bangladéš) 
  • Yangon (Barma)
  • Guangzhou (Čína)
  • Tianjin (Čína) 
  • Lagos (Nigéria) 
  • Abidjan (Pobrežie slonoviny)
  • New York (USA)
  • Tokio (Japonsko)

* podľa nadmorskej výšky patria medzi najviac ohrozené ostrovy Maldivy, Tuvalu, Kiribati a Marshallove ostrovy

Zdroj: OECD, Potsdam Institute for Climate Impact Research

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.