Ešte pred desiatimi rokmi to vyzeralo na pokračovanie veľkého súboja, ktorý vo vesmíre od polovice minulého storočia do pádu komunizmu zvádzali Američania so Sovietmi. Tentokrát mali Spojené štáty súperiť s Čínou. Do kozmu v roku 2007 ešte stále lietali americké raketoplány a vo Washingtone sa začalo čoraz hlasnejšie hovoriť o pilotovanej misii na Mars. Čína zase pracovala na pláne vypustenia troch vesmírnych staníc v rámci projektu Tchien-kung, ktorý v slovenčine nesie poetický názov Nebeský palác.

Dnes je situácia iná. Američania svoj dlhoročný program Space Shuttle ukončili a vo vermírnom výskume sa musia spoliehať na ruské rakety Sojuz či na súkromné lode spoločnosti SpaceX miliardára a technologického vizionára Elona Muska. Číňania pokračujú v postupnom budovaní svojí vesmírnej stanice, avšak bez veľkého rozruchu v médiách. Okamžitý úspech, akým by bolo povedzme zvládnuté pristátie prvého človeka na Marse, je stále skôr témou vedecko-fantastických filmov.

Okamžitý triumf
Pre mocnosti, ktoré sa v minulom storočí pretekali vo vyslaní prvého človeka na obežnú dráhu Zeme alebo na Mesiac, nie je dobývanie vzdialeného kozmu v dnešnom rýchlom svete dostatočne atraktívnou témou. Požiadavka okamžitého triumfu, ktorý by zarezonoval vo verejnosti a zvýšil krajine prestíž, sa odohráva v úplne iných oblastiach. Sú nimi technológie, s ktorými sa bežný človek stretáva prakticky na dennej báze.

Jednou z nich je bezpochyby medicína, špeciálne liečba onkologických ochorení. A práve v tomto smere začínajú Číňania suverénne predbiehať západné krajiny. Tím čínskych vedcov pred pár dňami oznámil, že sa mu úspešne podarilo použiť na ľuďoch revolučnú genetickú metódu CRISPR-Cas9. Zjednodušene p...