Donald Trump žne v posledných dňoch kritiku za svoj exekutívny príkaz, ktorý zamedzil vstupu utečencov a občanov vybraných krajín na územie USA. Má na podobný krok právomoci? Prečo si vybral jednotlivé krajiny? Portál iDNES.cz zostavil prehľad základných otázok a odpovedí.
1. Čo hovorí exekutívny príkaz Donalda Trumpa?
Donald Trump podpísal v piatok exekutívne nariadenie, ktoré v nasledujúcich 120 dňoch zastaví prijímanie utečencov Spojenými štátmi. iDNES.czPočas 90 dní do krajiny nesmú pricestovať ani obyvatelia siedmich prevažne moslimských štátov – Iránu, Iraku, Sýrie, Sudánu, Líbye, Jemenu a Somálska.
Príkaz sa týka všetkých ľudí s cestovnými dokladmi daných krajín, aj tých, ktorí majú dvojité občianstvo.
K vstupu do Spojených štátov im nemusí pomôcť ani vlastníctvo takzvanej Zelenej karty, ktorá za normálnych okolností jej držiteľovi dáva až na výnimky rovnaké práva, aké má rodený Američan vrátane pracovného povolenia, využívania zdravotníckych služieb aj čerpania vládnej sociálnej pomoci. Aktuálne budú musieť jej držitelia po pristátí v USA podstúpiť prísnejšie bezpečnostné kontroly.
Obyvatelia daných krajín sa nemôžu spoľahnúť ani na už schválené vízum. V praxi na to doplatili desiatky ľudí, ktorí do USA smerovali v čase, keď Trump podpísal exekutívny príkaz. Ľuďom s dvojitým občianstvom najprv oznámili, že im USA neumožní vstup na svoje územie.
V nedeľu večer však Medzinárodná letecká federácia oznámila, že držitelia dvoch pasov budú do USA vpustení aj v prípade, že jeden z nich je vydaný vo vyššie uvedenej „zakázanej“ krajine. V praxi panuje v tomto smere chaos a dopravcovia neodporúčajú všetkým cestujúcim z vyššie uvedených krajín cestovať do USA.
2. Je príkaz legálny?
O legálnosti Trumpovho príkazu sa sporia experti aj zámorské médiá. Exekutívny príkaz je silný mocenský nástroj, ktorý je pre amerického prezidenta alternatívou k niekedy zdĺhavému legislatívnemu procesu. Kongres má určitý nástroj, ktorým môže takémuto prezidentovmu nariadeniu vzdorovať. Formou zákona môže zastaviť finančné zdroje na jeho realizáciu. Šéf Bieleho domu však môže zákon vetovať, čo má Kongres ešte možnosť prehlasovať, avšak dvojtretinovou väčšinou.
Mnohí kritici príkazu tvrdia, že Trumpov dekrét je diskriminačný, čím môže porušovať ústavu USA. Krátko po zverejnení príkazu sa rozbehlo niekoľko súdnych sporov.
Súd v New Yorku v nedeľu vydal k Trumpovmu príkazu predbežné opatrenie. Niektoré časti Trumpovho výnosu sú zmrazené, kým sa vyjasnia detaily. Rozhodnutie súdu naznačuje, že dekrét veľmi pravdepodobne porušuje ústavu. Americká únia občianskych práv a ďalšie organizácie pripravujú ďalšie žaloby, ktoré napadnú aj túto časť Trumpovho výnosu.
3. Prečo si Trump vybral týchto sedem krajín?
Tím okolo Trumpa uviedol, že sa inšpiroval postupom administratívy Baracka Obamu. Už za demokratického prezidenta boli vyššie uvedené štáty v hľadáčiku tajných služieb kvôli možnému napojeniu na teroristov. V roku 2015 Obama podpísal zákon, ktorý zmierňoval podmienky vstupu do USA pre obyvateľov Iránu, Iraku, Sudánu a Sýrie. O niekoľko mesiacov neskôr aj pre obyvateľov Líbye, Somálska a Jemenu.
Trump argumentuje bojom proti terorizmu. V Sýrii, Iraku a Líbyi pôsobia stúpenci Islamského štátu a zo zahraničia sem kvôli výcviku tiež často mieria potenciálni džihádisti. V Somálsku funguje teroristická organizácia aš-Šabáb, ktorá často cieli aj na cudzincov, mimo Afriky však takmer nepôsobí. Irán je optikou Trumpovej administratívy aj napriek zrušeniu sankcií považovaný za nepriateľa.
Vysvetlenie Trumpa pokrivkáva vo chvíli, keď sa začne opierať o útoky z 11. septembra 2001. Ich strojcovia totiž pochádzali zo štátov, ktoré nie sú na aktuálnom zozname „problémových krajín“. Útočníci vtedy do USA pricestovali zo Saudskej Arábie, Egypta, Spojených arabských emirátov a Libanonu.
Proti súčasnému americkému prezidentovi hovorí aj štatistika. Podľa washingtonského Cato Institute cudzinci z krajín, ktoré sú zahrnuté do Trumpovho výnosu, nezabili od roku 1975 na americkej pôde jediného Američana.
4. Ako na príkaz reaguje verejnosť?
Nariadenie Trumpa sa v Amerike stretlo s protestmi stoviek tisíc ľudí vo všetkých štátoch, píše server Business Insider. Cez víkend sa demonštrovalo v New Yorku, Atlante, Dallase a Seattli. Ľudia sa zišli aj pred Bielym domom. V Británii už viac než milión ľudí podpísalo petíciu, ktorá bojuje za zrušenie oficiálnej návštevy amerického prezidenta.
5. Aká je reakcia zahraničných politikov a príslušných štátov?
Irán v sobotu oznámil, že v rámci odvety za opatrenia znemožní občanom USA vstup do krajiny s výnimkou ľudí, ktorí už majú iránske víza. Iracký parlament hlasovaním požiadal vládu, aby zaviedla recipročné opatrenia proti USA.
Ministerstvo zahraničia vyjadrilo nad zákazom pre Iračanov poľutovanie a požiadalo americkú vládu, aby toto rozhodnutie ešte prehodnotila. Vláda chce podľa diplomatických zdrojov vyjednať výnimku z Trumpovho nariadenia.
Predstavitelia šiitských povstalcov v Jemene Trumpov krok označili za protizákonný.
Britská premiérka Theresa Mayová najprv novinárom oznámila, že je vecou Spojených štátov, akú uplatňujú imigračnú politiku. Po kritike opozície aj vládnych poslancov však neskôr jej hovorca vydal ostrejšie vyhlásenie, v ktorom dodal, že Londýn s Trumpovým krokom nesúhlasí.
Kanadský premiér Justin Trudeau v sobotu na Twitteri napísal, že Kanada utečencov víta a nehľadí na ich vyznanie. Znepokojenie nad Trumpovým krokom vyjadrili aj Francúzsko a Nemecko. „Prijímanie utečencov utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním je súčasťou našich povinností,“ uviedol v Paríži francúzsky minister zahraničia Jean-Marc Ayrault po stretnutí so svojím novým nemeckým náprotivkom Sigmarom Gabrielom.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová považuje migračný výnos za zlý, uviedol jej hovorca Steffen Seibert. Merkelová podľa neho v sobotňajšom telefonickom rozhovore Trumpovi povedala, že jeho krok ľutuje.
6. Ako príkaz ovplyvní biznis a americké univerzity?
Americké stredné a vysoké školy sa po vydaní exekutívneho príkazu obávajú o svojich zahraničných študentov. Mnohí študenti musia riešiť dilemu, či môžu odísť na krátkodobú návštevu späť domov a následne čeliť riziku, že ich do USA už nevpustia.
Dilemu riešia aj tí študenti, ktorí sa do Spojených štátov ešte len chystajú. CNN cituje osemnásťročného Sýrčana Mahmúda Hassana, ktorý dostal ponuku na štúdium od prestížneho Massachusettského technologického inštitútu. Jeho vlasť je však na zozname zakázaných krajín.
Na Trumpov výnos cez víkend zareagovali aj americké technologické giganty. „Nevpúšťať utečencov do Ameriky nie je správne a my musíme stáť pri tých, ktorých to zasiahne,“ uviedol Brian Cheska, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ internetovej služby Airbnb.
Generálny riaditeľ spoločnosti Apple Tim Cook v liste zamestnancom uviedol, že Trumpov výnos nie je „politikou, ktorú podporujeme“. Trumpa kritizovali aj šéfovia internetových spoločností Google a Facebook.
7. Ako sa príkaz dotkne leteckej dopravy?
Medzinárodné združenie pre leteckú dopravu informovalo, že problémy majú kvôli nariadeniu aj posádky leteckých dopravcov. Desiatky z nich pochádzajú z krajín, ktoré majú zakázaný vstup do USA. Problémy hlási napríklad spoločnosť Emirates, ktorá musela na letoch do USA zmeniť zloženie posádok, píše Reuters. K podobnému kroku musela už pristúpiť aj nemecká Lufthansa.
Najviac však, pochopiteľne, trpia cestujúci. Francúzsky dopravca Air France oznámil, že na palubu svojich strojov odteraz nevpustí cestujúcich z príslušných krajín s letenkou do USA z Paríža alebo cez Paríž nehľadiac na to, z akej krajiny alebo letiska mali odlietať.
V leteckej doprave platí medzinárodné pravidlo, že ak dopravca prepraví do určitej krajiny pasažiera, ktorý nemá v poriadku všetky povolenia na vstup do danej krajiny, je prepravca povinný na vlastné náklady dopraviť cestujúceho späť na miesto odletu.
8. Ako exekutívne príkaz pocítia športovci či umelci?
Trumpov príkaz sa dotkne aj množstva športových podujatí v USA, ktorých sa zúčastňujú atléti zo zahraničia. Ide najmä o ľahkú atletiku, kde Somálčania patria k špičke vo všetkých vytrvalostných bežeckých kategóriách. Na zamotanú situáciu upozornil napríklad štvornásobný olympijský víťaz Mo Farah. Britský vytrvalec somálskeho pôvodu uviedol, že nevie, či sa môže vrátiť zo sústredenia v Afrike späť domov do Oregonu, kde jeho rodina posledných šesť rokov žije. Jeho zástupcovia zisťujú situáciu na amerických úradoch.
„Som britský občan, ktorý žije šesť rokov v Amerike, tvrdo pracuje, prispieva spoločnosti a platí dane. Moje štyri deti tomu miestu hovoria domov. Teraz mne a mnohým ďalším podobným oznámili, že nie sme vítaní,“ uviedol Farah.
9. Aký je očakávaný vývoj situácie v súvislosti s exekutívnym príkazom?
V nasledujúcich dňoch možno očakávať celý rad ďalších žalôb a súdnych procesov v súvislosti s vykonávacím nariadením. Personálny šéf Bieleho domu Reince Priebus však uviedol, že Trump zvažuje aj rozšírenie zoznamu problematických krajín.
Trumpov štáb údajne uvažuje aj nad opatrením, podľa ktorého by všetci cudzinci smerujúci do USA museli predložiť zoznam všetkých webových stránok a sociálnych sietí, ktoré navštevujú a podeliť by sa museli o všetky kontakty z mobilného telefónu.
Isté je, že Trump je doteraz so svojimi krokmi v úrade spokojný. Posledný exekutívny príkaz podľa neho „funguje veľmi dobre“. Tvrdí, že nie je cielený na moslimov, ale teroristov. „S ľuďmi, ktorí utekajú pred útlakom, súcítim,“ tvrdí Trump.