Napätie vo svete sa zvyšuje a preto musíme výdavky na obranu znova zdvíhať, pripomína Jens Stoltenberg, ktorý v utorok navštívil Bratislavu.

Členské krajiny NATO v posledných mesiacoch výrazne zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v pobaltských štátoch. Stalo sa tak v reakcii na vyhrotené vzťahy s Moskvou. Znamená to, že Rusko je stále hlavnou hrozbou pre Severoatlantickú alianciu?
Nevidíme žiadnu bezprostrednú hrozbu pre akéhokoľvek spojenca NATO. Boli sme však svedkami viacerých krokov Ruska, ktoré podstatne zvýšilo svoje výdavky na obranu. Vďaka tomu modernizovalo schopnosti svojej armády. Túto vojenskú silu potom využilo proti susednej Ukrajine a tiež na anexiu Krymu. My ako NATO sme na tieto kroky odpovedali zvýšenou vojenskou prítomnosťou vo východnej časti aliancie, predovšetkým v pobaltských krajinách a v Poľsku. Robíme to preto, lebo chceme vyslať jasný odkaz, že budeme chrániť a brániť našich spojencov. Úspech Severoatlantickej aliancie spočíva totiž práve v tom, že sme schopní poskytnúť ochranu všetkým spojencom. Teda nevyprovokovať konflikt, ale mu, naopak, zabrániť. Znamená to, že nechceme konfrontáciu, ale usilujeme sa pokračovať v konštruktívnom prístupe.

V utorok po schôdzke európskych ministrov obrany ste sa stretli aj so slovenskými lídrami. Kde vidíte miesto našej krajiny v NATO?
Ja skutočne vítam a oceňujem príspevok, ktorý Slovensko poskytuje Severoatlantickej aliancii. Vaša krajina prispieva k aktivitám aliancie mnohými spôsobmi. Jednak sa podieľate na všeobecných štruktúrach, najnovšie tiež na prítomnosti NATO v pobaltskom regióne, kam na budúci rok pošlete 150 vojakov ako súčasť väčších bezpečnostných opatrení aliancie. Zároveň prispievate svojimi vojakmi k jednotkám NATO v Afganistane, kde pomáhate bojovať proti terorizmu. Tieto príspevky, ktoré v mnohých podobách ponúkate aliancii, hodnotím veľmi vysoko.

Pred týždňom ste sa v New Yorku stretli s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Po tejto schôdzke ste povedali, že to bola veľmi otvorená a užitočná diskusia. Pomohla zlepšiť vzťahy s Ruskom?
Podľa môjho názoru je naozaj dôležité udržať otvorený politický dialóg s Ruskom. Obzvlášť v tom prípade, keď zažívame náročnejšie obdobie, než sme mali predtým. NATO je vojenská aliancia, ale zároveň sme aj politickým zoskupením. Poskytli sme silnú podporu predovšetkým pobaltským krajinám a Poľsku na obranu a odstrašenie. Zároveň však nechceme novú studenú vojnu. Neusilujeme sa o konfrontáciu s Rusmi. Potrebujeme politický dialóg s Ruskom, pretože to je významná krajina a tiež náš najväčší sused. Musíme sa preto snažiť nájsť spôsob, ako by sa dali opätovne zlepšiť vzťahy s Ruskom. A práve to je dôvod, prečo je podľa môjho názoru lepšie posadiť sa za jeden stôl a spoločne sa rozprávať. Ak by sme sa totiž navzájom nerozprávali, špeciálne v tomto období nezhôd a výziev, neprospelo by nám to. Je preto dôležité, aby sme udržali komunikačné kanály pre politický dialóg otvorené. Moje stretnutie s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom bolo práve súčasťou tohto politického dialógu.

Pokiaľ ide o Rusko a sankcie proti nemu, Európska únia je do značnej miery rozdelená. Napríklad Slovensko navrhuje zrušenie ekonomických sankcií, kým niektoré iné európske krajiny sú ostro proti. Vy osobne ste teda skôr za vzájomnú diskusiu o citlivých témach než za tvrdý prístup voči Moskve?
Ocenil som, že Európska únia odpovedala veľmi jasným a rozhodným spôsobom na nelegálnu a nelegitímnu anexiu Krymu. NATO na ňu reagovalo zvýšením svojej prítomnosti vo východnej časti aliancie a rozhodnutím o výraznom posilnení kolektívnej obrany. Odpoveďou Európskej únie bolo aj zavedenie ekonomických sankcií, ktoré som privítal. Podľa môjho názoru je dôležité, aby Európska únia dokázala, že napriek rôznym pohľadom je zas a znova schopná prísť so spoločným stanoviskom v ťažkých otázkach.

Ďalšou aktuálnou témou je boj proti Islamskému štátu a radikálnym islamistom. Akú rolu má v tomto boji NATO?
Severoatlantická aliancia zohrávala kľúčovú úlohu v boji proti terorizmu počas veľmi dlhých rokov. Samozrejme, v tomto boji spolupracujeme s mnohými ďalšími krajinami a inštitúciami vrátane Európskej únie. Musím pripomenúť, že najrozsiahlejšia vojenská operácia NATO v dejinách, na ktorej sa v čase najväčšej prítomnosti podieľalo viac ako 140-tisíc vojakov aliancie, bolo naše nasadenie v Afganistane. Išli sme tam po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001. Hlavným dôvodom prítomnosti našich vojsk v Afganistane bolo zabrániť tomu, aby táto krajina poskytovala bezpečné útočisko zahraničným teroristom. V súčasnosti spolupracujeme s ďalšími krajinami, cvičíme ich, pomáhame im bojovať proti terorizmu zo strany Islamského štátu. Poskytujeme tiež priamu podporu koalícii vedenej Spojenými štátmi bojujúcej proti radikálnym islamistom. Takže NATO a jeho spojenci prispievajú k protiteroristickému úsiliu mnohými rozličnými spôsobmi. A to je mimoriadne dôležité, obzvlášť keď sme svedkami toho, že terorizmus predstavuje priamu hrozbu pre ľudí v členských krajinách Severoatlantickej aliancie.

Viete si predstaviť, že podobnú misiu ako v Afganistane by Severoatlantická aliancia mala aj v Sýrii? Podporujú niektoré členské krajiny vstup jednotiek NATO do tejto krajiny?
Všetci spojenci Severoatlantickej aliancie podporujú boj koalície pod vedením USA proti Islamskému štátu. Mnohí spojenci NATO sa zúčastňujú na vzdušných operáciách nad Sýriou. Ďalší sa na tomto boji podieľajú iným spôsobom, napríklad účasťou na výcviku jednotiek v Sýrii. Neexistujú však žiadne plány priamej prítomnosti síl aliancie či vojsk pod jej velením v Sýrii. Namiesto toho robíme iné veci. Čoskoro napríklad nasadíme do akcie prieskumné lietadlá schopné poskytnúť letecké snímky koaličným silám, ktoré tak budú môcť jednoduchšie podnikať vzdušné útoky na Islamský štát v Sýrii. Pripomínam však, že rozhodne nepôjde o jednotky pozemných síl. Bude to výlučne podpora, ktorú lietadlá NATO poskytnú koalícii.

Islamský štát stráca svoje územia v Sýrii a v Iraku. Naopak, situácia s radikálnymi islamistami sa vyhrocuje v Líbyi. Myslíte si, že práve tam by mohla vzniknúť nová vojnová zóna?
Medzi všetkými krajinami v regióne, ktoré ste spomenuli, existujú rozdiely. Aj keď sú tam isté podobnosti, napríklad v tom, že v Líbyi, v Sýrii aj v Iraku musíme bojovať proti Islamskému štátu, v týchto štátoch vládne rozdielna situácia. Sýria je s veľkým náskokom krajinou, ktorá dosiaľ najviac trpela v dôsledku nestability, násilia i počtu zabitých civilistov. Práve ten je tam extrémne vysoký. Privítal som, že spojenci NATO pomáhajú bojovať proti Islamskému štátu aj v Líbyi. Severoatlantická aliancia poskytuje podporu líbyjskej vláde národnej jednoty, špeciálne v budovaní bezpečnostných inštitúcií. Diskutoval som s predstaviteľmi Európskej únie, ako by sme mohli vzájomne spolupracovať a podporiť operácie Európskej únie s cieľom posilniť líbyjskú pobrežnú stráž. Neexistujú však žiadne plány na prítomnosť pozemných jednotiek NATO v Líbyi. To naozaj nie je na programe dňa.

Pred pár dňami ste ostro odsúdili ďalší jadrový test Severnej Kórey. Považujete režim v Pchjongjangu za reálnu hrozbu pre našu západnú civilizáciu? A dá sa vôbec s touto hrozbou niečo robiť?
To, čo Severná Kórea robí, je provokatívne a nebezpečné. Ide o jasné porušenie mnohých rezolúcií OSN. Odsudzujem testovanie jadrových zbraní a vyvíjanie balistických striel. Medzinárodné spoločenstvo musí zostať jednotné a odsúdiť takéto aktivity Severnej Kórey. Rozširovanie jadrových zbraní predstavuje veľké nebezpečenstvo. Pre nás spojencov je dôležité, aby sme vždy silno reagovali na to, čo Severná Kórea robí.

V auguste ste v rozhovore pre denník Financial Times varovali, že hlasovanie v britskom referende v prospech brexitu môže byť nebezpečné pre stabilitu v Európe. Je to naozaj taká vážna hrozba?
Hoci sa ľudia vo Veľkej Británii vyslovili v referende za odchod z Európskej únie, ja som presvedčený, že toto rozhodnutie Severoatlantickú alianciu neoslabí. V tomto smere som dostal veľmi jasné ubezpečenie od britskej vlády, konkrétne na schôdzke v Bratislave od britského ministra obrany a predtým aj od ministra zahraničných vecí. Uistili ma, že Veľká Británia bude pokračovať v silnom spojenectve s NATO tak, ako sa zaviazala. Samozrejme, teším sa z toho. Myslím si, že spojenectvo Británie v rámci NATO bude dôležité aj po tom, keď sa Briti ocitnú mimo Európskej únie.

Tvrdíte, že rok 2016 je prvým po veľmi dlhom čase, keď európski spojenci zvýšili svoje výdavky na obranu. Ste spokojný s prístupom krajín najmä z regiónu strednej a východnej Európy, pokiaľ ide o obranný rozpočet?
Vítam, že Slovensko začalo zvyšovať svoje výdavky na obranu a rovnako ako mnoho ďalších spojencov v NATO stoplo ich škrtanie. Súvisí to aj s faktom, že na Slovensku máte silný ekonomický rast. Boli ste úspešní v opatreniach na podporu hospodárskeho rastu. Zároveň to so sebou prinieslo vyšší výber daní, vďaka čomu sa mohli zdvihnúť aj výdavky na obranu. Práve rast je prvým dôležitým krokom k reálnym činom. Samozrejme, radi by sme videli ešte viac. Slovensko by ako spojenec malo spolu s ostatnými partnermi v NATO pokračovať vo zvyšovaní obranného rozpočtu.

Diskutovali ste na túto tému aj so slovenskými predstaviteľmi v Bratislave?
Áno, hovorili sme aj o zvyšovaní výdavkov. Ja som im odporúčal, aby ich neškrtali a namiesto toho naďalej zvyšovali investície do obrany. Prirodzene, treba dbať na to, aby Slovensko spolu s ďalšími spojencami v NATO dosiahlo dvojpercentný cieľ. Ten hovorí o tom, že každá krajina aliancie by mala dať v rámci rozpočtových výdavkov dve percentá svojho hrubého domáceho produktu na obranu. V tejto súvislosti je dôležité pochopiť, že po skončení studenej vojny spojenci v NATO znižovali svoje výdavky na obranu, pretože napätie vo svete sa znížilo. Teraz sa však opäť zvyšuje a preto musíme výdavky na obranu znova zdvíhať.

V júni 2013 ste ešte ako nórsky premiér v prestrojení za taxikára vozili ľudí po centre Osla. Chceli ste poznať názor bežných ľudí na činnosť vašej vlády. Zopakovali by ste si niečo podobné, tentoraz však už v pozícii generálneho tajomníka NATO? Rád šoférujete aj po Bruseli?
Veľmi rád by som šoféroval, ale obávam sa, že to nebude možné. Mám totiž problémy jazdiť už vo svojom domovskom meste Oslo. A šoférovať v Bruseli by bolo nebezpečné pre všetkých cestujúcich a takisto aj pre mňa. Takže z hľadiska bezpečnosti všetkých ľudí v autách jazdiacich po Bruseli si nemyslím, že by bolo dobré, aby som šoféroval taxík. (Úsmev)

Pýtam sa to aj vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Bruseli po nedávnych teroristických útokoch. Cítite sa vy osobne ako šéf organizácie, ktorá bojuje proti radikálnym islamistom, v Bruseli bezpečne? Alebo má vyhrotenie napätia priamy vplyv na prácu zamestnancov aliancie v jej centrále v podobe sprísnených bezpečnostných opatrení?
Ja sa v Bruseli cítim bezpečne. Som si istý, že všetci ľudia, ktorí sú zodpovední za moju bezpečnosť, si dobre robia svoju prácu a dokážu vždy správne vyhodnotiť situáciu. Takže som v bezpečí.

Kto je Jens Stoltenberg
Súčasný generálny tajomník Severoatlantickej aliancie začínal vo vysokej politike v roku 1990 ako štátny tajomník nórskeho ministerstva životného prostredia. Prvýkrát vstúpil do nórskeho parlamentu v roku 1993. V ten istý rok sa stal ministrom hospodárstva, neskôr sa postavil na čelo rezortu financií. V marci 2000 sa stal na vyše 1,5 roka premiérom za nórsku Strany práce. Do premiérskeho kresla sa druhýkrát posadil v roku 2005 a vydržal v ňom až do roku 2013. V ten istý rok sa stal osobitným vyslancom OSN pre klimatické zmeny. Šéfom NATO je od začiatku októbra 2014.