„Hrozné, títo ľudia naozaj nie sú normálni. Ja mám z nich strach.“ Takto reaguje Slovenka Kristína na vyčíňanie prevažne mladých chuligánov znepríjemňujúcich život turistom, ktorí si chcú v nedeľu pozrieť pod Eiffelovou vežou v Paríži finálový zápas európskeho futbalového šampionátu medzi Francúzskom a Portugalskom.
Situácia v Paríži pripomína skôr vojnovú zónu, než zahraničnými turistami navštevované centrum európskej metropoly. Dav v okolí podpaľuje a ničí, čokoľvek sa mu dostane pod ruky.
Bitkári v akcii
Snažíme sa vyhnúť fľašiam, ktoré nám lietajú okolo hlavy. Dúfame, že žiadni z tých, ktorí vyhľadávajú bitku, si nás nevytipujú ako najbližší cieľ. Niektorí sa od strachu a bezmocnosti rozplačú. Slzy v očiach tu však má úplne každý – francúzska polícia slzotvorným plynom nešetrí. Niektoré ulice pohltila dymová clona. Vitajte v Paríži, len pár kilometrov od miesta, kde prebieha ostro sledované vyvrcholenie majstrovstiev Európy vo futbale.
Cez deň však veľa vecí nenasvedčovalo tomu, aká dráma sa odohrá v Paríži, ktorý vlani zažil hneď dva kruté teroristické útoky radikálnych islamistov. Nejeden futbalový nadšenec by chcel byť v metropole Francúzska práve v čase, keď domáca reprezentácia hrá o cenné zlato. Každý preto očakáva neopísateľnú atmosféru pod Eiffelovou vežou, kde sa bude zápas premietať pred desaťtisíckami ľudí.
Celý deň stretávame po meste priateľských ľudí, obvešaných šálmi i zástavami a pomaľovaných národnými farbami Francúzska i Portugalska. Ochotne sa s nami fotia a zhovárajú. „Trofej ostane doma. Ani Cristiano Ronaldo nepomôže,“ hovorí nám s úsmevom jeden Francúz.
Po hlavnom bulvári Champs-Élysées a okolo Víťazného oblúka neprestajne vytrubujú autá, z ktorých vystrčení ľudia mávajú vlajkami a šálmi. S blížiacim sa večerom atmosféra postupne hustne. My si už predstavujeme eufóriu, ktorá tu prepukne, ak domáci skórujú alebo vyhrajú turnaj.
Zápas o titul si nechal ujsť len málokto, kto bol v Paríži. Či už na štadióne, v niektorom z početných pubov alebo kaviarní či pri veľkom plátne. Priestor pod Eiffelovkou je už kompletne zaplnený a polícia odmieta púšťať ďalších ľudí. Tisíce ich nakoniec končia za plotom, my medzi nimi.
A práve to je jeden zo spúšťačov nepokojov. Mnohí sa následne pokúšajú preliezať ploty. Niektorým sa ich podarí aj prelomiť a dav sa ženie dovnútra. Nie však nadlho, po chvíli už utekajú naspäť. Polícia ich so psami vytláča z areálu.
Strach o život
Pár násilníkov odpovedá hádzaním fliaš a iných predmetov na zoradených ťažkoodencov. Netrvá dlho a polícia reaguje slzotvorným plynom. Najskôr ho použije len na chuligánov nalepených na bráne, neskôr i na bežných ľudí – medzi nimi aj na ženy i deti, ktoré stoja viac vzadu. Jeden z plynových projektilov sa rozprskne priamo pred nami. To ešte netušíme, že vyštípané a uslzené oči budeme mať tento večer ešte niekoľkokrát.
Tisícky ľudí utekajú preč hlava-nehlava z plynového smogu. Z vedľajšej ulice vybiehajú ďalší ťažkoodenci a prichádza vodné delo. Banda výtržníkov začne podpaľovať všetko, čo uvidia. Privolaní sú preto aj požiarnici a záchranné služby.
Mesto sa premieňa na bojisko. Jedna fľaša letí tesne popri našich hlavách. Druhá sa rozbije len niekoľko centimetrov pred nami. Vtedy už musí každý uznať, že situácia je naozaj nebezpečná.
Na tráve sedí mladá Slovenka, bledá a úplne bez slov. Ľudia nevedia, čo robiť. Vzápätí k nám prichádza partia mladých Francúzov a pýta si vodu. Ich kamarátka leží pár metrov od nás a má po zásahu plynom problém s dýchaním.
Dvaja výtržníci vyťahujú z odpadkových košov fľaše. Keď nie je v dosahu ich obľúbený cieľ – policajti – hádžu ich cez cestu na náhodných okoloidúcich. Istý muž ide popri rieke s vedrom vody. Vtom k nemu pribehne jeden chuligán a vedro mu odkopne. Vzápätí zaujme postoj na bitku. Muž však o žiadne násilie nestojí a snaží sa ísť ďalej. Čakáme, kedy si jeden z podobných chuligánov vyberie za cieľ nás.
Stále sa nám nedarí dostať sa do pokojnejšej zóny. Vždy, keď sa od násilností posunieme ďalej, polícia vytlačí chuligánov smerom k nám. Odbehneme, sadneme si, a po chvíli už opäť cítime slzotvorný plyn a vidíme utekať stovky ľudí, prenasledovaných ťažkoodencami.
Problém odísť
Miesto, kde sa mala naša skupinka Slovákov stretnúť a odkiaľ nás mal vyzdvihnúť autobus, polícia niekoľkokrát vydymila. Keď už všetko vyzerá byť v poriadku, príde nový konflikt chuligánov s políciou a ulica sa opäť ocitá v hmle štipľavého dymu. Cesty zatarasené – je jasné, že autobus sem nepríde. Navyše, je nás tu len pár, nik nevie, kde sú ostatní. Čakajú dakde v tom plynovom opare? Alebo sa nebodaj dostali do šarvátky či práve utekajú preč od požiaru?
Po približne hodine a pol sa konečne stretávame, aspoň väčšina z nás. Nájde nás aj šofér, ktorý nám oznamuje, že musel nechať autobus za riekou a má v ňom už zvyšok skupiny. Odchádzame. „Konečne, nech odtiaľto čím skôr vypadneme,“ ozýva sa slovenská študentka Dorota.
Eiffelovka sa následne celá rozžiari a dáva bodku za naším výletom. Noc v Paríži sa však ešte ani zďaleka nekončí. Spoza rieky vidíme, ako policajti vydymujú ďalšiu ulicu i most smerujúci priamo k Eiffelovke. Sú však takmer bezradní. Dav ešte viac rozzúrila finálová prehra domácich Francúzov s Portugalčanmi. Nadvládu nad mestom prebral niekto iný.