Už sú to takmer tri mesiace, čo americkí demokrati zaznamenali zdrvujúcu porážku v kongresových voľbách. Reakciou bolo promptné prehodnocovanie programovej agendy a priorít. Strana je však v tomto procese trpko rozdelená -- či už ide o otázku smerovania demokratov, vojnu proti Iraku alebo domácu vnútropolitickú a hospodársku agendu, analyzuje situáciu americký denník The Washington Post. Vodca senátnej menšiny Tom Daschle a šéfka demokratov v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová sa bez úspechu pokúšajú zjednotiť stranu vo frontálnom útoku na prezidenta Georgea W. Busha. Najvýraznejším príkladom je nejednotná pozícia okolo amerického vojenského zásahu v Iraku bez silnej medzinárodnej podpory. Štyria demokrati zo Senátu a dvaja zo snemovne už kandidujú do prezidentských volieb v roku 2004, testujú vlastné idey a odpútavajú pozornosť od straníckych vodcov na washingtonskom Kapitole.
Demokrati sú rozdelení aj v otázke reformy zdravotníctva, ktorá by stála 800 mld. USD, čo je viac ako dvojnásobok republikánskeho návrhu. Opozíciu zviera napätie medzi tradičnými liberálmi a tzv. novými demokratmi, ktorí chcú pokračovať v stopách bývalého prezidenta Billa Clintona v snahe o vyrovnaný rozpočet.
V jednej z mála vecí sú však jednotní -- odpore proti Bushovmu plánu rozsiahleho znižovania daní, z ktorého budú podľa nich profitovať najmä bohatí. Dobrú prácu v tomto smere odviedol Tom Daschle. Iba jeden demokrat -- Zell Miller -- totiž podporuje Bushov plán. Demokrati tiež nasledujú svojho lídra v spytovaní Bushovej dôveryhodnosti, najmä v súvislosti s výdavkami na vnútornú bezpečnosť.
Niektorí demokrati však tvrdia, že Daschlovu protiprezidentskú kampaň podkopala práve nejednotná pozícia samotných kongresových vodcov. Demokrati len tento rok predostreli desať rôznych návrhov zníženia daní. "V hospodárskej politike to bolo ťažké a znepokojujúce. Existuje túžba, aby sme sa zjednotili a hlásali pred ľuďmi to isté," tvrdí kongresman Harold Ford.
Voľby sú síce až o 20 mesiacov, no republikáni sú vo veľkej výhode -- vojna zjednotí Ameriku za lídrom, kontrolujú obe komory Kongresy (iba druhýkrát od čias Eisenhowera), no najmä majú obrovský náskok v získavaní finančných prostriedkov a sponzorských darov pre budúcu kampaň. Mnohí tradiční demokratickí donori totiž neprispejú väčšími sumami peňazí, pokiaľ stranícki lídri nenájdu spoločnú reč.
Demokratov však v prvom rade rozdeľuje hroziaca vojna. Daschla a Pelosiovú, hoci v zásade obhajujú líniu, podľa ktorej treba vybudovať silnú medzinárodnú koalíciu, nie je príliš počuť. Daschle dokonca ani nepodporil iniciatívu zanieteného pacifistu senátora Edwarda Kennedyho požadujúceho novú rezolúciu o irackej kríze. Pacifizmus je charakteristický aj pre dvoch prezidentských kandidátov -- kongresmana Dennisa Kucinicha a exguvernéra Vermontu Howarda Deana. Strana sa tak rozdelila na tri tábory: jedni podporujú Busha, druhí požadujú vytvorenie väčšej medzinárodnej koalície a tretí sú principiálnymi odporcami vojny v Iraku.