Historický a dramatický, taký bol piatkový summit Európskej únie v Kodani. Šéfovia štátov a vlád krajín únie sa stretli v dánskej metropole, aby ukončili prípravy na "veľký tresk", po ktorom sa únia rozšíri zo súčasných 15 na 25 členov a stane sa tak najväčším jednotným trhom na svete. Európska únia ukončila prístupové rokovania s úspešnými kandidátmi -- Slovenskom, Slovinskom, Maltou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Českou republikou, Poľskom, Litvou a Lotyšskom, ktorí tak získali formálnu pozvánku na vstup do európskeho klubu. "Európa rozprestiera svoje krídla k slobode, k prosperite a k mieru. Je to skutočne významný moment pre Európsku úniu," povedal dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen vo svojom piatkovom emotívnom vystúpení na záver summitu. V Kodani pri "zrode novej Európy" -- za aký označil Rasmussen túto chvíľu -- tieklo šampanské, jedine nespokojné Turecko nezdieľalo toto všeobecné nadšenie.
Ťažký boj
Nebolo to však jednoduché. Ako sa predpokladalo, členské a kandidátske krajiny sa do poslednej chvíle handrkovali o to, koľko noví členovia po vstupe od únie dostanú. Európski lídri napokon súhlasili s balíčkom vo výške 40,8 miliardy eur na roky 2004 až 2006. I keď je táto suma vyššia oproti tomu, na čom sa dohodli európski lídri na októbrovom summite v Bruseli o dve miliardy a oproti tomu, čo navrhovalo dánske predsedníctvo o 400 miliónov. Stále je to o 1,6 miliardy menej v porovnaní s berlínskym stropom, ku ktorému sa únia zaviazala v roku 1999 pre vstup šiestich nových členov.
Argumentom niektorých členov bolo, že si nemôžu dovoliť prílišnú štedrosť, pretože sami bojujú so spomalením ekonomického rastu a čelia zníženiu výdavkov, aby udržali svoje deficitné rozpočty pod kontrolou.
Neústupčivé Poľsko
Najtvrdšie pri rokovaniach hralo Poľsko -- najväčšia a ekonomicky najslabšia z kandidátskych krajín -- aby vybojovalo lepšie podmienky pre svojich farmárov. Poľský premiér Leszek Miller mnohých dráždil svojimi nekompromisnými návrhmi. O piatej, kedy sa mali podľa oficiálneho programu rokovania ukončiť, povedali Poliaci novej finančnej ponuke nie. "Povedali nie, takže bilaterálne rokovania budú pokračovať. Chcú viac peňazí," povedal vtedy nemenovaný dánsky diplomat. Na konci boja však premiér hrdo konštatoval: "Poľsko urobilo veľký historický krok vpred. Zbavili sme sa bremena Jalty." Naša tvrdá vyjednávacia taktika zabrala, povedal, hoci niektorí politici tvrdia, že Varšava v skutočnosti získala len málo nových peňazí.
Bravo Rasmussen
Významnú úlohu v poslednej fáze ukončenia prístupových rokovaní pritom zohral dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen. Jeho prácu ocenili aj jeho európski kolegovia. "Na konci stretnutia som podišiel k Rasmussenovi, potriasol som mu rukou a povedal ,Bravo, bravo, bravo'. Zaslúžil si to," povedal taliansky premiér Silvio Berlusconi na tlačovej konferencii po ukončení summitu. Dánsky liberál si vyslúžil potlesk aj od zvyčajne kritických zástupcov médií pri príchode na záverečnú tlačovú besedu dánskeho predsedníctva, kde oficiálne oznámil výsledok jedného z najúspešnejších summitov v 45-ročnej histórii Európskej únie. "Určite to preňho nebolo ľahké. Bol priamy, otvorený, čo pri rokovaniach pomáhalo," povedal nemenovaný diplomat jednej z kandidátskych krajín. "Dánske predsedníctvo bolo naozaj vynikajúce. Chcel by som poslať špeciálnu gratuláciu premiérovi... s dávkou humoru a efektívne," vyjadril sa britský premiér Tony Blair. Rasmussen sa ospravedlnil za zdržanie oproti pôvodného programu. Pripustil, že v posledných minútach boja o peniaze musel pritvrdiť. Francúzsky prezident Jacques Chirac povedal, že dánske predsedníctvo preukázalo ohromnú rozhodnosť a že Rasmussen si počínal veľmi inteligentne a šikovne. Chirac pritom vedel, o čom hovorí, dodnes mu totiž niektorí politici neodpustili jeho správanie sa počas summitu v Nice, ktorý takmer nechal skrachovať. "To nie je len rutinný kompliment, je to vyjadrenie skutočného uznania," povedal Chirac.
Sklamané Turecko
Turecko sa rozhodlo zdôrazniť pozitívnu stránku rozhodnutia únie o začatí prístupových rokovaní v roku 2005, teda o dva roky neskôr ako dúfalo. "Včerajšie rozhodnutie bolo krokom vpred pre Turecko a považujeme to za tesnejšie spojenie s EÚ," povedal vicepremiér Amdullatif Sener. "Pohár nie je dopoly prázdny. Musíme sa na to pozerať tak, že je dopoly plný," povedal Sener na tlačovej konferencii. Tureckí líder Recep Tayyip Erdogan a premiér Abdulláh Gul však obvinili európskych lídrov z uplatňovania dvojakých štandardov za odklad rokovaní. Spokojní nie je ani prezident Ahmet Necdet Sezer. "Prezident nie je spokojný s výsledkom, lebo je to rozhodnutie, ktoré nenaplnilo naše očakávania. A či bolo toto rozhodnutie prekvapením? Nie, nebolo," povedal prezidentov poradca Tacan Ildem novinárom.
Ekonomická výzva
Toto najväčšie rozšírenie Európskej únie transformuje ekonomické a sociálne zloženie Európskej únie. Počet obyvateľov sa zvýši o 75 miliónov -- teda o jednu pätinu -- a tým sa zvýši aj chudoba v krajinách únie. Kandidáti totiž zaostávajú za európskymi priemermi. Hrubý domáci produkt Poľska na obyvateľa je menej ako polovica európskeho priemeru. A v krajinách strednej Európy až tretina populácie žije pod hranicou chudoby. Ekonomická výzva, ktorej čelia noví členovia, je teda veľká. Ak by ekonomiky nových členských krajín rástli ročne o dve percentá viac, ako je európsky priemerný rast až do roku 2015 -- čo by bol pozoruhodný úspech -- úroveň chudoby by stále bola dva- až trikrát vyššia ako v súčasných členských krajinách, povedal David Piachuada z Londýnskej ekonomickej univerzity pre britský týždenník The Economist. Rozšírenie tiež bude mať vplyv na európske politiky, najmä na spoločnú poľnohospodársku politiku. Krajiny strednej a východnej Európy majú viac farmárov ako krajiny únie. Napríklad v Poľsku pracuje na farmách asi 20 percent populácie, pričom v EÚ je to asi len päť percent.