Kariérny diplomat, ruský patriot, verný spojenec prezidenta Vladimira Putina, ktorý obhajuje je tvrdo nastolenú líniu. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov je jedným z najmocnejších ľudí na svete. Kde sa vlastne vzal, čo robil, ako sa stal šéfom diplomacie a prečo je momentálne jedným z najvýraznejších politikov sveta? Prečítajte si profil Sergeja Lavrova, ktorý bol dnes v Bratislave v rámci 70. výročia oslobodenia Bratislavy. Lavrov vyvolal v Bratislave vášne, jeho prívrženci skandovali, že je ich osloboditeľ.
Sergej Viktorovič Lavrov. Rus s arménskymi koreňmi. Patriot. A momentálne zrejme najvýraznejší diplomat sveta.
Prečítajte si aj: Sledujeme online: "NATO nechceme." Kričal dav ľudí na Slavíne po prejave Lavrova
Stlačili zlé tlačidlo
Bývalá americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová vo svojej knihe pamätí spomína, ako ju Lavrov dokázal vytočiť. Ako ju vedel vyprovokovať k emotívnym reakciám. Ako vždy presne vedel, na ktorý "klinček" udrieť a kedy.
Nie je zďaleka sama. Mnoho jej kolegov zo sveta diplomacie sa zhoduje, že Lavrov vie byť tvrdý a asertívny. "Je veľmi šikovný. Vie byť veľmi praktický a veľmi milý. Ale tiež sa dokáže správať presne opačne," vyhlásila o ňom iná bývalá americká šéfka diplomacie, česká rodáčka Madeleine Albrightová.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Snímka: Reuters
A do tretice Hillary Clintonová, ministerka zahraničných Spojených štátov v prvom prezidentskom období Baracka Obamu. Bola to ona, kto Lavrovovi v roku 2009 priviezla darček v podobe červeného tlačidla, ktoré ti dvaja mali spoločne symbolicky stlačiť na znamenie reštartu vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou.
Bolo z toho vtedy trochu faux-pas, lebo cez urputnú snahu úradníkov americkej diplomacie bolo na tlačidle uvedené nesprávne ruské slovo. Peregruzka. Miesto perezagruzka. Zatiaľ čo to druhé by naozaj znamenalo reštart, to prvé značí preťaženie. Lavrov vtedy Clintonovej celý omyl vtipne objasnil. Druhý deň vyšiel v ruskom denníku Kommersant článok s titulkom "Clintonová a Lavrov stlačili zlé tlačidlo".
Spätným pohľadom, so znalosťou všetkého, čo sa vo vzťahoch medzi oboma krajinami od onoho roku 2009 stalo, sa snáď dá odhadnúť, že cynický a asertívny Lavrov sa musel pri tom symbolickom akte náramne baviť ...
V Putinovom kruhu je prvým
Sergej Lavrov je jedným z najbližších spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. Patrí do Putinovho nie vnútorného, ale (ak sa dá to tak povedať) najvnútornejšieho kruhu. "Pracujú spolu dlhé roky. A ak môžem súdiť, spája ich úplná vzájomná dôvera. Lavrov je k Putinovi stopercentne lojálny," povedala pre idnes.cz Anna Arutunjanová, ruská novinárka a autorka knihy Putinovo tajomstvo.
Lavrov je klasický (Sovietskym zväzom odkojený) kariérny diplomat. Pred rokom 2004, kedy ho Putin vymenoval do čela diplomacie, bol desať rokov vyslancom Ruska pri OSN. Ale postupne ...
Sergej Lavrov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Snímka: Reuters
Sergej Viktorovič Lavrov sa narodil 21. marca 1950 v Moskve. Otec bol, aspoň podľa encyklopedických zdrojov a internetovej stránky ministerstva zahraničia, Armén z (gruzínskeho) Tbilisi. Matka pracovala na sovietskom ministerstve zahraničného obchodu.
Lavrov bol extrémne nadaný žiak, najradšej mal fyziku. Avšak študovať ju nešiel, po škole nastúpil na preslávený MGIMO, Moskovský štátny inštitút medzinárodných štúdií. Univerzitu ministerstva zahraničia, ktorá vlastne dodnes zostáva podmienkou pre vstup do najvyššej ruskej diplomacie.
Na univerzite bol predsedom mládežníckej organizácie Komsomol (čo niečo znamenalo). Podľa vtedajších spolužiakov, ktorí o mnoho rokov neskôr hovorili s médiami, bol Lavrov "priateľský a spoločenský". Ako študent sa tiež podieľal na stavbe moskovskej televíznej veže Ostankino. Išlo o povinnú brigádu.
Hneď po promócii (v roku 1972) nastúpil do služieb ministerstva zahraničia, čo bola bežná, povinná prax. Keďže vedel sinhálsky, odišiel pracovať na sovietsku ambasádu na Srí Lanke. V 80. rokoch bol poradcom sovietskej misie pri OSN v New Yorku. V roku 1994, po niekoľkoročnom pôsobení doma v Moskve, bol do New Yorku poslaný znova, tentoraz už ako stály predstaviteľ Ruska pri OSN.
V najväčšom americkom meste zotrval, ako už bolo povedané, desať rokov. A stal sa šéfom Putinovej diplomacie.
"Annan to tu nevlastní"
Diplomati, ktorí sa s Lavrovom stretávali počas jeho newyorských rokov, spomínajú, ako si neskorší minister pri dlhých rokovaniach vždy kreslil. Vyzeral až neprítomne. "Ale jeho mozog vždy pracoval na plné obrátky," citovali The New York Times amerického diplomata a zbrojného inšpektora Charlesa A. Duelfera.
Iní diplomati zasa rozprávajú, ako Lavrov, silný fajčiar, v roku 2003 bojkotoval nariadenia generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, ktorý v ústredí organizácie úplne zakázal fajčenie. "Annan túto budovu nevlastní," vyhlásil vraj vtedy Lavrov.
Avšak predovšetkým sa tento vysoký muž v okuliaroch v USA zapísal ako extrémne schopný diplomat a tvrdý vyjednávač, ktorý do posledného detailu pochopil fungovanie gigantickej organizácie a svetovej diplomacie všeobecne.
Jednu vec treba zdôrazniť. Sergej Viktorovič Lavrov je človek a diplomat odkojený Sovietskym zväzom. Rozpad sovietskej ríše považuje, podobne ako jeho šéf Vladimír Putin, za chybu. Dodnes zle znáša stratu prestíže Moskvy a jelcinovské 90. roky považuje pre svoju krajinu za ponižujúce obdobie, z ktorého je potrebné sa úplne "vyliečiť".
S čím tiež nastúpil do ministerskej funkcie: s odhodlaním obnoviť prestíž a silu Moskvy vo svete. V kontexte povedaného je tiež potrebné čítať Lavrovovu politiku, jeho kroky, výroky. A k nim pripočítať skutočnosť, že je verným spojencom Putina.
Sergej Lavrov (vpravo) s americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym. Snímka: Reuters
Teraz je Rusko iná krajina
Lavrov rovnako ako Putin chová silnú "nelásku" k Západu. A k Spojeným štátom predovšetkým. Napriek všetkým rokom, ktoré za oceánom strávil, napriek všetkým svojím záľubám v luxusnom štýle života (drahých oblekoch, škótskej whisky, dobrom víne a najlepších cigárach) zostáva Lavrov presvedčeným "antiamerikanistom".
Málokedy vynechá príležitosť na USA slovne zaútočiť, skritizovať ich, rypnúť si. Povedať im jasné a zrozumiteľné NIE. Vďaka tomu si tiež vyslúžil prezývku "nový majster Net" - po vzore klasika sovietskej diplomacie Andreja Gromyka, ktorý na pôde Bezpečnostnej rady s obľubou používal právo veta.
"V OSN mal vždy dva ciele, ktoré zostávali stále rovnaké: využívať práva veta v prospech slávy Ruska a 'zosadiť' Američanov, kedykoľvek to bolo možné," povedal pre magazín Foreign Policy John Negroponte, bývalý vyslanec USA pri OSN.
Za desať rokov v čele ministerstva Lavrov - v spolupráci s Putinom - naozaj zmenil štýl ruskej diplomacie. Rovnako ako jeho šéf využíva ruskú nevraživosť voči USA ako politický nástroj. Namieril ho najmä dovnútra, na svojich krajanov.
"Pokiaľ ide o zmeny v ruskej zahraničnej politike, áno, sme teraz silnejší na domácom poli," povedal Lavrov vlani v rozhovore pre spomínaný magazín Foreign Policy.
"Sme ekonomicky silnejší, úspešne riešime sociálne problémy, zvyšujeme životnú úroveň populácie. Áno, ešte toho musíme veľa urobiť. Ale zmena už je teraz veľmi zrejmá. Rusko sa cíti asertivnejšie. Nie agresívnejšie, asertivnejšie. Dostávame sa zo situácie, v ktorej sme sa nachádzali v 90. rokoch, kedy sa rozpadlo ZSSR a Rusko sa ocitlo bez hraníc, bez rozpočtu, bez peňazí a s obrovskými problémami, vrátane nedostatku jedla. Teraz sme úplne iná krajina, a samozrejme, tak môžeme venovať viac pozornosti oblastiam, v ktorých sme nejakú dobu po rozpade ZSSR neboli prítomní," dodal Lavrov.
Povedané so značnou horkosťou, najviac pozornosti teraz Moskva venuje Ukrajine. Potom, čo anektovala Krym, sa momentálne sústredí hlavne na ukrajinský východ, "ochranu" jeho rusky hovoriacich obyvateľov.
A Sergej Viktorovič Lavrov jazdí na rokovania so svojím americkým náprotivkom Johnom Kerrym a do očí mu hovorí, že Rusko samo o sebe nič nepodniká. Všetky jeho kroky sú vraj nutnou reakciou na počínanie Západu a nelegitímne kyjevskej vlády.
Mimochodom, Sergej Viktorovič Lavrov vraj v súkromí rád píše verše.