31.01.2016, 00:00

Veľký, zlý Vyšehrad. Economist nás kritizuje kvôli postoju k utečencom

Politici na Slovensku a v Českej republike sú podľa Economistu trochu iní, ale v oboch krajinách sa otázky utečencov chopili.

Veľký, zlý Vyšehrad. Economist nás kritizuje kvôli postoju k utečencom

Keď do Európy počas minulého roka začali prúdiť utečenci z Blízkeho východu, pražská konzultantka Martina Scheibová s nimi súcitila. Teraz si už tak istá nie je. Má však skôr obavy. Podobný strach zdieľa veľa Európanov, napísal spravodajský server The Economist.

Názorový obrat proti utečencom je citeľný v celej Európe. Xenofóbne strany vo Švédsku a Holandsku dosahujú rekordné čísla v prieskumoch verejnej mienky, a dokonca aj nemecká euroskeptická a ultrapravicová Alternatíva pre Nemecko (AFD) sa v rebríčkoch dostala na dvojciferné čísla.

Ťažia z toho vládne strany
Ale reakcia strednej Európy bola podľa Economistu obzvlášť silná. Protiutečenecké nálady podľa nich zomkli Vyšehradskú skupinu tvorenú Maďarskom, Poľskom, Slovenskom a Českou republikou. Obvykle pritom ide podľa Economistu o partiu, ktorá sa na niektorých záležitostiach zhodne - ako napríklad na nesúhlase s európskou klimatickou politikou - a v iných je rozpoltená: napríklad v prístupe k Rusku.

Skôr ako hlučné opozičné skupiny sú to v týchto krajinách vlády, ktoré do sveta vysielajú podľa servera niektoré z nejextrémistickejších názorov. Dokonca podľa nich využívajú postoje proti utečencom, aby zaviedli neliberálne kroky aj na ďalších frontoch.

Najhlasnejším zo všetkých protiimigrantských hlasov bol a je podľa nich hlas maďarského premiéra Viktora Orbána. Proti migrantom začal ostro vystupovať začiatkom roku 2015 po útokoch v redakcii parížskeho časopisu Charlie Hebdo, a teda v čase, keď počty utečencov prichádzajúcich do Európy boli stále ešte relatívne nízke. Jeho vláda teraz chce zaviesť protiteroristické zákony, ktoré znepokojujú zástancov občianskych práv, hoci podrobnosti zákona sú zatiaľ hmlisté.

Pre Vyšehrad predstavovalo zásadnú zmenu novembrové volebné víťazstvo poľskej nacionalistickej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Vodca strany Jaroslaw Kaczynski je dlhé roky Orbánovým obdivovateľom. Konrad Szymanski, tajomník ministra zahraničných vecí pre európske záležitosti, hovorí, že Poľsko teraz plánuje posilniť svoju spoluprácu s Vyšehradskou skupinou.

Vláda je absolútne proti akýmkoľvek ďalším európskym dohodám o prerozdelení utečencov medzi členskými štátmi. Medzitým od novembrového nástupu k moci PiS zosadila šéfov bezpečnostných a spravodajských služieb, oslabila ústavný súd - a dosadila do nich vlastných stúpencov - a prijala nový mediálny zákon, ktorý jej dovoľuje nasadiť svojich verných do vedenia verejných rozhlasových a televíznych staníc.

Môže to byť úspech
Politici na Slovensku a v Českej republike sú podľa Economistu trochu iní, ale v oboch krajinách sa otázky utečencov chopili. V decembri slovenský premiér Robert Fico, ktorý bude v marci bojovať o znovuzvolenie, zahájil právne kroky proti migračnej politike EÚ, ktorú označil za "rituálnu samovraždu" - Maďarsko ho krátko potom nasledovalo. Český premiér Bohuslav Sobotka je menej bombastický ako napríklad český prezident, ale aj on odmieta utečenecké kvóty.

Tieto politiky majú u voličov podľa portálu úspech. Vlani na jar sa podpora Fideszu vo voľbách prepadala, podpora ultrapravicovej strany Jobbik stúpla. Dnes by Fidesz opäť vyhral vo voľbách väčšinu. Tiež podpora Ficovej strany Smer-sociálna demokracia v minulom roku stagnovala, ale od prepuknutia utečeneckej krízy stúpa. Základňa stúpencov PiS leží medzi nespokojnými staršími voličmi, ktorí sa imigrácie obzvlášť boja.

Novo nájdená jednota medzi štyrmi krajinami teší populistických politikov. "Asi jediná dobrá vec na celej migračnej kríze je to, že V4 našla spoločný hlas a stratégiu," povedal Márton Gyöngyösi z Jobbiku. A György Schöpflin, poslanec Európskeho parlamentu za Fidesz, vyhlásil, že Vyšehradská skupina "umožňuje týmto malým krajinám udrieť väčšou ako len samostatnou silou".

Efekt bumerangu
Economist ďalej píše, že cieľ višehradskej skupiny bol kedysi zameraný na urýchlenie integrácie jej členov do EÚ. Príklon tejto skupiny k neliberalismu však podľa nich predstavuje pre Európu problém. Skupina od zavedenia nových pravidiel v roku 2014 nemá moc blokovať Európsku radu, ale môže spôsobovať problémy, zvlášť ak ovplyvní susedov, ako je Rumunsko alebo Bulharsko.

Prieskumy medzitým ukazujú klesajúcu dôveru v EÚ vo všetkých štyroch krajinách. V skutočnosti však štáty višehradskej skupiny podľa Economistu značne závisia na financiách EÚ - V roku 2013 dosiahli napríklad šesť percent maďarského HDP. A napriek tomu sú v týchto krajinách mnohí z Európy sklamaní. "Ľudia si myslia, že by sme mali mať rovnakú životnú úroveň ako Rakúšania alebo Briti," hovorí Ferenc Gyurcsány, ktorý bol maďarským premiérom v rokoch 2004 až 2009.

Stúpajúci euroskepticizmus by sa proti skupine mohol údajne obrátiť ako bumerang. Už totiž začali neformálne rozhovory o ďalšom niekoľkoročnom rozpočte EÚ a Nemecko už naznačilo, že zvýhodní krajiny, ktoré sa delia o ťarchu utečencov. A mnoho európskych činiteľov má so skupinou čím ďalej tým menej trpezlivosti.