04.02.2016, 10:35

Izrael sa s utečencami nemazná. Držia ich v drsných podmienkach uprostred púšte

Izrael sa s utečencami nemazná. Držia ich v drsných podmienkach uprostred púšte

Africkí imigranti nemieria len do Európy. Mnohí z nich riskujú cestu cez Sinajský polostrov a skúšajú nový život začať v Izraeli. Ten sa však s utečencami nemazná, azyl neprizná ani jednému zo sto. Pod hrozbou väzenia sa migranti "dobrovoľne" vracajú do Afriky, kde na nich čakajú pašeráci aj vrahovia z hnutia Islamský štát.

Málo jedla, žiadne súkromie a ohromná nuda. Tak vyzerá podľa svedkov život v utečeneckom tábore Holot uprostred Negevskej púšte. Utečenci tu žijú na dohľad od strážnych veží žalára Saharonim, pod priamym dohľadom väzenskej stráže a s mizivou nádejou, že v Izraeli niekedy získajú azyl.

"Márnime tu mladosť. Ak niekto žije v Holote, nemá vlastne žiadnu budúcnosť. Veľa ľudí tu zošalelo," vykreslil pre BBC atmosféru v tábore osemnásť-ročný Adam.

Keď s ním britský reportér hovoril, mladíci z Afriky si v areáli krátili čas hraním kariet v improvizovaných herniach. Tí podnikavejší si v chatrčiach postavili reštaurácie, kde zo skromných zásob hostili ostatných.

Boli to vlastne podobné "podniky" ako v Calais na severe Francúzska, kde okrem obchodíkov a reštaurácií pod rukami migrantov vyrástli aj kostoly, mešity a knižnice.

Tisíce ľudí, jeden autobus

Spravodajský server Times of Israel na sklonku minulého roka informoval, že v tábore Holot žije vyše 3 300 ľudí, ktorých Izrael považuje za nelegálnych migrantov. Detenčné centrum je dlhodobo na hranici svojej kapacity - je v ňom 3 360 lôžok. Pred dvoma rokmi sa na nich striedalo dokonca šesť tisíc ľudí.

Bývalý izraelský minister vnútra Silvan Šalom chcel tábor zväčšiť, z politiky však odišiel kvôli obvineniu zo sexuálneho obťažovania. Jeho plán zatiaľ nikto nenaplnil, životný priestor obyvateľov Holotu sa naopak zmenšuje. Budovy, v ktorých sa utečenci mohli zabaviť, nechali úrady zbúrať.

V Holote platí povinná večierka. Kto za tmy poruší zákaz vychádzania, riskuje okamžitý odvoz do väznice Saharonim, kde môže stráviť aj celé roky. Počas dňa síce môžu utečenci z tábora vychádzať, v púšti na juhu Izraela však prakticky nemajú čo robiť. Občas sa niekomu pošťastí vyraziť na nákup do mesta Be'er Ševa, kam z tábora jazdí raz denne preplnený autobus.

Izrael otázku migrácie rieši rázne: Utečencov skrátka odmieta. Hoci to miestne úrady odmietajú priznať, podľa ľudskoprávnych organizácií a svedectiev samotných utečencov dostávajú Afričania pri pohovoroch tri možnosti: Vráť sa domov, alebo sa nechaj odviezť do inej africkej krajiny. Inak pôjdeš za mreže.

Cesta z Izraela končí aj na popravisku Islamského štátu

Izrael dúfa, že utečenec si zvolí druhú možnosť - cestu do "bezpečného prístavu" v jednom z dvoch štátov na jeho rodnom kontinente. Za "dobrovoľný" odchod mu dokonca ponúkne 3 500 dolárov.

Väčšina prostriedkov však nakoniec padne do rúk zločincov, prevádzačov aj úplatkuchtivých úradníkov. Azylanti končia v Rwande či Ugande, odkiaľ potom odchádzajú napríklad aj do Európy.

"Imigračný úradníci si ma zavolali a povedali, že musím ísť do Rwandy. Ak nebudem súhlasiť s odchodom počas mesiaca, prevezú ma vraj do väznice Saharonim. Povedal som im, že ísť nemôžem," vykreslil v lete jeden z eritrejských utečencov neziskovej organizácii Horúca linka pre utečencov a migrantov. Tá svoju správu o podmienkach utečencov nazvala príznačne "Rwanda alebo Saharonim".

Medzi obyvateľmi Holotu sa rozkríklo, že na utečencov z Izraela čakajú v Afrike gangy obchodníkov s ľuďmi. "Rozprával som im o Tesfajovi, ktorý odtiaľ cez Turecko odišiel do Rwandy, ale hneď ho odtiaľ vzali do Ugandy a nemohol ostať ani tam. Pokračoval do Líbye, kde ho zavraždili ľudia z Islamského štátu," spomína jeden utečenec na pohovor s úradníkmi.

Tel Aviv odmieta 99 percent utečencov, do krajiny pozýva Židov

Príbeh o zavraždenom Eritrejcovi nie je vymyslený. Z izraelského tábora skutočne pred časom odišiel asi tridsaťročný Tesfaj Kidane, ktorému pašeráci ľudí v Rwande sľúbili cestu cez Stredozemné more. Jemu i desiatkam ďalších kresťanov však nakoniec na líbyjskej pláži džihádisti pred kamerami odrezali hlavu. Podľa agentúry AP s ním zomreli aj ďalší traja ľudia, ktorým Izrael odmietol poskytnúť azyl.

"Všetci sme to videli na videu, je mŕtvy. Preto do Rwandy nemôžem. Ak ma úrady pošlú do Saharonimu, pôjdem tam," uzatvára utečenec, z ktorého mena organizácia zverejnila len iniciály A. K. A.

Jeho žiadosť o azyl úradníci zamietli s tým, že jeho snaha vyhnúť sa povinnej doživotnej vojenskej službe v Eritrei je dezerciou a nezakladá nárok na medzinárodnú ochranu. Pravdepodobne by mu však nepomohlo, ani keby úradníkom predniesol iný príbeh. Izrael síce pred 60 rokov podpísal medzinárodný dohovor o utečencoch, vyše 99 percent žiadostí o azyl však zamietol.

Ako židovský štát má totiž Izrael iné priority - naprieč svetom ponúka ochranu a prístrešie predovšetkým Židom. Kvôli rastúcemu antisemitizmu a teroristickým útokom v centre Paríža sa do Jeruzalema počas minulého roka presťahovalo 7 900 vyznávačov judaizmu z Francúzska. Pred piatimi rokmi vláda v Tel Avive sľúbila lepší život v Izraeli aj tisícom chudobných Etiópčanov, ktorí sa považujú za potomkov kráľa Šalamúna.