Briti najnovšie vyšetrujú, či bola záhadná smrť vplyvného ruského oligarchu Borisa Berezovského vraždou. Do londýnskej rezidencie, v ktorej v sobotu našli telo miliardára, nabehlo včera britské vyšetrovacie komando. Pátralo po rádioaktívnych látkach, chemických jedoch a dôkazoch. „Polícia si myslí, že ruský oligarcha mohol byť otrávený,“ napísal včera britský denník Telegraph.
Záhadná smrť
Otrávenie, samovražda či infarkt? Túto otázku si kladú britskí vyšetrovatelia odvtedy, čo našli bezvládne telo 67-ročného Berezovského v kúpeľni v jeho dome v anglickom grófstve Surrey neďaleko Londýna. Berezovskij mal totiž mnohých nepriateľov. „V hre je stále možnosť, že to mohla byť vražda. Podozrenie, že by sa určitým spôsobom na jeho smrti podieľala ruská KGB, nie je iba paranoidnou teóriou, pretože Berezovskij bol na zozname nepriateľov Putinovho režimu,“ povedal pre HN český expert na Rusko Petr Kratochvíl.
Miliardár bol v prvom rade jedným z najhlasnejších kritikov vlády súčasného ruského prezidenta Vladimira Putina. V Rusku ho dokonca odsúdili za korupciu a tunelovanie celkovo na 19 rokov za mrežami. Potom, ako ho pred väzením zachránil politický azyl v Británii, mal na krku ďalšie veľké problémy. Špekulovalo sa totiž, že je na pokraji bankrotu.
Boj o milióny
V poslednom období Berezovskij prepustil časť svojich zamestnancov, uzavrel svoju kanceláriu v prestížnej londýnskej štvrti Mayfair a začal rozpredávať rodinné majetky, autá či obrazy. Úrady vo Francúzsku mu nedávno zmrazili 74 miliónov eur kvôli podozreniu z prania špinavých peňazí na francúzskej Riviére. Vlani navyše prehral súdny spor s majiteľom futbalového klubu Chelsea, prokremeľským miliardárom Romanom Abramovičom. Išlo údajne o jednu z najdrahších súdnych káuz na svete. Týkala sa vlastníctva ruskej ropnej spoločnosti Sibneft, za viac než päť miliárd dolárov. Stopol tiež tok svojich miliónov ruskej opozícii. Navyše ešte v roku 2011 prišiel o viac než 117 miliónov eur kvôli rozvodu. V posledných dňoch bol údajne vo veľkej depresii, postihlo ho niekoľko srdcových príhod a zvažoval svoj návrat do Ruska. Vyšetrovatelia preto nevylučujú ani možnosť, že išlo o samovraždu.
Nezhody s Putinom
Berezovskij ťahal v minulosti za kľúčové nitky v zákulisí ruskej politiky. V roku 1996 pomohol k zvoleniu Borisovi Jeľcinovi peniazmi aj jeho prezentovaním vo svojej televízii. O dva roky neskôr už patril do kruhu jeho neformálnych poradcov. Sám miliardár tvrdil, že počas vlády Jeľcina v 90. rokoch spolu s ďalšími šiestimi oligarchami ovládal šestinu ruskej ekonomiky. Podieľal sa totiž na kontroverzných privatizáciách mnohých ruských štátnych podnikov. Išlo o automobilového výrobcu AvtoVAZ či leteckú spoločnosť Aeroflot. Experti tvrdia, že zaplatil len zlomok reálnej hodnoty ich aktív. Stal sa tiež vlastníkom hlavnej ruskej televíznej stanice Kanál 1. Časopis Forbes v roku 1997 odhadol jeho bohatstvo na tri miliardy dolárov. V Kremli mal oligarcha veľkú moc. Bol to on, kto presvedčil Jeľcina, aby vymenoval za premiéra vtedy ešte málo známeho Vladimira Putina. Neskôr však Putina začal tvrdo kritizovať. Nakoniec prišiel v Rusku o aktíva aj o vplyv a musel v roku 2000 utiecť do Londýna. Putin vtedy už ako prezident odštartoval Berezovského vyšetrovanie. Miliardár v Británii dostal azyl, a odvtedy žil striedavo aj na francúzskom myse Antibes. Ruské úrady opakovane neúspešne žiadali Britániu o jeho vydanie.