20.04.2015, 19:18

V Číne vrie obrovské jazero smrti. Živí ho naša túžba po technológiách

V Číne vrie obrovské jazero smrti. Živí ho naša túžba po technológiách

Čína je najväčším producentom vzácnych kovov, ktoré sú na Západe používané aj pri výrobe zelených zdrojov energie. Odvrátenou tvárou pokroku je však ťažba týchto nerastov, ktorá mení krajinu na zdevastovanú pustatinu. Dôkazom je osud mesta Pao-tchou v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko.

Meno Pao-tchou by sa dalo voľne preložiť ako "Mesto pre jelene". Plaché prežúvavce by sme tu však hľadali márne. V Pao-tchou sa totiž nachádzajú obrie ťažobné komplexy na produkciu vzácnych kovov a v miestnej krajine by sa kľudne mohli natáčať exteriéry postapokalyptického filmu.

Kedysi zelenému horizontu dominujú desiatky potrubí a komínov, vzduch oťažieva zápachom síry a toxického odpadu. Rieky a jazerá sa zmenili na plochy chemickej čiernoty.

V roku 1950 tu bývalo asi 97-tisíc ľudí, píše server BBC. Dnes ich v meste žije vyše 2,5 milióna. Dôvod? Túžba po zbohatnutí. Výsledkom ťažobnej horúčky je miesto, ktoré sa zaseklo kdesi medzi moderným mestom a komunistickou minulosťou. 

Centrum mesta tvoria široké ulice, kde sú vedľa seba reklamy na modernú elektroniku s modelkami zo Západu a pamätník Mao Ce-tunga. Mesto má aj golfové ihrisko a hoci leží v severnom cípe Číny kúsok od mongolských hraníc, do Pekingu je to na čínske pomery iba 600 kilometrov.

Vzácne kovy pre zelenú energiu Západu

Človek ani nemusí vyjsť za mesto do priemyselných komplexov a hneď spozná, že na ochranu životného prostredia sa tu nehrá. Len ťažko sa dá rozlíšiť, kde končí mesto a kde začína priemyselná zóna.

Potrubia vystupujú zo zeme a vinú sa pozdĺž chodníkov a ciest, potom stúpajú vysoko k oblohe a ako mosty krížia dopravné tepny. Ulice sú široké, aby zvládli nápor stoviek veľkých nákladných vozňov. Keď zaprší, ulicami pretekajú potoky čiernej vody.

Čína sa však vďaka takým miestam stala hlavným vývozcom vzácnych kovov. Pokrýva 95 percent svetového dopytu, väčšina jej produkcie pochádza z Pao-tchou a okolia.

Do mesta sa pred pár týždňami vydali členovia britskej organizácie Unknown Field Division. Ich prvé kroky viedli do továrne spracúvajúcej vzácny kov cer.

Ten v praxi nachádza využitie napríklad pri farbení skla alebo v katalyzátoroch. Sprievodca po továrni aktivistom tvrdil, že továreň produkuje iba oxidy céru, ktoré slúžia na leštenie dotykových obrazoviek inteligentných telefónov a tabletov.

Pri exkurzii továrňou návštevníkov zaskočilo, že v nej nikto nepracuje. Sprievodca sa najprv zdráhal odpovedať, prečo tomu tak je. Neskôr začal byť podozrievavý a prehliadku rýchlo ukončil. Jedným z možných vysvetlení je možnosť, že v komplexe bola produkcia zastavená z čisto ekonomických dôvodov - čínska vláda ťažbu vzácnych kovov pozorne reguluje, aby ceny kovov zostávali čo najvyššie.

Vzácne kovy, ktoré nie sú zriedkavé

Ďalším vzácnym kovom, ktorý sa v Číne ťaží, je neodým. Vyrábajú sa z neho silné a pritom veľmi ľahké magnety, ktoré sa používajú napríklad vo veterných elektrárňach a ekológmi propagovaných autách na elektrický pohon. Výroba čistej energie si tak paradoxne vyberá daň na životnom prostredí, hoci ďaleko od veterných mlynov vyrábajúcich prúd pre európske a americké mestá.

Cer a neodým vo svojej podstate extrémne vzácnymi kovmi nie sú. Aj napriek tomu, že Čína produkuje 90 percent týchto kovov, nachádza sa na jej území iba tridsať percent všetkých svetových zásob, píše server Live Science.

Iné štáty si však na zložitú ťažbu, pri ktorej vzniká množstvo jedovatých vedľajších produktov, netrúfnu. Dominancia Číny preto nevychádza z nerastných zásob, ale skôr z ochoty porušovať akékoľvek ekologické normy.

Vedľajšie produkty ťažby a spracovania končia v toxickom jazere rozkladajúcom sa 20 minút jazdy od Pao-tchou. Na pohľad na nekonečné čierne jazero sa nedá pripraviť.

Pred človekom sa rozprestiera desivá a životu nebezpečná plocha. Jazero je tak veľké, že ho možno pozorovať aj na satelitných snímkach.

Liam Young, jeden z pracovníkov Unknown Field Division zo dna odpadového jazera odobral niekoľko vzoriek, ktoré po návrate do Veľkej Británie analyzoval. "Testovanie vzoriek hliny a ílu z jazera ukázalo, že vykazujú až trikrát väčšie radiácie, ako je bežné," uviedol.

Bez miest, ako je Pao-tchou, by sme nemohli využívať väčšinu moderných technológií. Bez moderných technológií by však na svete neexistovali miesta, ako je Pao-tchou.

Ak máte z toho depresie, ochrancovia životného prostredia pre vás majú jedinú radu: vystúpiť z kolotoča konzumu a obrniť sa proti reklame, ktorá nám stále vnucuje najmodernejšiu elektroniku. Sú to rovnaké reklamy, ktoré osvetľujú ulice aj v samotnom Pao-tchou.

zdroj: idnes.cz