Ťažké rokovania
Úpravy Pozemkového kódexu a federálneho zákona o využívaní poľnohospodárskej pôdy sa najviac dotknú Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá bola pred revolúciou s troma miliónmi hektármi najväčším vlastníkom pôdy v cárskom Rusku. A práve z tohto dôvodu neboli rokovania o novele jednoduché a príprava konečnej verzie trvala viac ako rok. Kameňom úrazu bola samotná definícia "cirkevného pozemku". Jedna skupina zákonodarcov sa totiž domnievala, že by sa mala "desekularizovať" len tá pôda, na ktorej sa po komunistickej ére obnovila činnosť konfesií, druhá trvala na vrátení všetkých pozemkov, ktoré patrili náboženským spoločenstvám do roku 1917. Posledná napokon zvíťazila, cirkevné obce však dostanú do vlastníctva len tú pôdu, ktorá sa v súčasnosti nachádza vo vlastníctve štátu alebo miestnych samospráv.
Lobovanie náboženských obcí
O nárokoch Ruskej pravoslávnej cirkvi voči pozemkovému fondu krajiny sa pritom diskutovalo, i keď v menej konkrétnej podobe, už roky - prinajmenšom odvtedy, čo exprezident Boris Jeľcin vydal dekrét o vrátení chrámov veriacim a do "operatívnej správy" sa začali vracať budovy alebo to, čo z nich ostalo. Podľa nového Pozemkového kódexu si však musel vlastník budovy do roku 2004 (teraz predĺžené do roku 2006) pozemok, na ktorom je postavená, prenajať alebo vykúpiť za trhové ceny. Cirkvám už teda veľa času na úpravu vlastníckych vzťahov nezostávalo. Pred štyrmi rokmi napísali jej predstavitelia list prezidentovi Vladimirovi Putinovi a prosili ho o odstúpenie majetku vrátane pozemkov. Senátor Ivan Starikov navrhoval vtedy čiastočnú reštitúciu, vláda ju však zamietla. Obrat nastal až po tom, ako patriarcha vyhlásil, že Ruská pravoslávna cirkev má záujem predovšetkým o pôdu, ktorú má teraz k dispozícii. Cesta k lobovaniu za úpravu zákonov sa otvorila. V Štátnej dume začal pracovať špeciálny orgán zložený z pravoslávnych duchovných a predstaviteľov moslimskej náboženskej obce, oboch židovských náboženských obcí a predstaviteľov budhistov. Parlament dokonca navštívil aj patriarcha moskovský a celej Rusi Alexij II.
Osobitné postavenie
V Ruskej federácii je podľa ústavy cirkev oddelená od štátu, podarilo sa jej však získať osobitné postavenie a niekoľko neoceniteľných výhod. Alkohol a tabakové výrobky môže dovážať do krajiny bez colných poplatkov a predávať ich bez toho, aby štátu platila daň z predaja. Rovnako má aj úľavy pri predaji lososovitých a morských rýb a ropy. Myšlienkou bola pomoc cirkvi, ktorú oslabili dlhé roky prenasledovania a znárodnenie majetku, bulvárne médiá však tvrdia, že predáva svoje privilégiá za vysoké úplatky komerčným firmám a sama zastrešuje nie celkom legálne operácie. Aj v prípade minulotýždňových úprav sa našli takí, ktorí tvrdili, že je možný aj nasledujúci variant: Cirkev vytvorí sieť nezávislých organizácií, v ktorých budú svetskí profesionáli, dá im do správy pozemky a bude mať z pôdy zisk bez toho, aby bola zaangažovaná v akýchkoľvek finančných operáciách. "Cirkev sa síce nestane najväčším vlastníkom pôdy, ale má prinajmenšom najvýhodnejšie podmienky," pridal sa k podobným úvahám aj denník Novyje Izvestija. Pravdou je však aj to, že náboženským obciam sa budú vracať do vlastníctva len tie pozemky, na ktorých stoja budovy v ich vlastníctve. A to je podľa audítora Účtovného dvora (ruský Najvyšší kontrolný úrad) Valerija Goregľada prípad menšiny, všeobecne sa hovorí o 5 - 6 percentách. "V Moskve je to len jedna z 500 náboženských budov," povedal pre rádio Majak. Ostatné budovy sa nachádzajú v štátnom vlastníctve alebo sú majetkom samospráv a pôdu, na ktorej stoja, budú môcť bezplatne len užívať.
Rusi nechcú vrátiť pôdu cirkvi
"Vrátenie skonfiškovanej pôdy cirkvi zachráni pozemkový fond pred nezákonným rozpredávaním a neefektívnym využívaním. Na tomto pozemku sa budú dorábať poľnohospodárske produkty. Môžu tam vzniknúť certifikované podniky na výrobu ekologicky čistých výrobkov. Existujú zahraničné eparchie, cez ktoré sa tie môžu potom dostať na západné trhy," myslí si senátor Ivan Starikov. Niektorí historici pripomínajú, že kláštory, ktoré vlastnili v období 14. - 17. storočia väčšinu pôdy, ju využívali efektívne, a nazývajú toto obdobie aj sakrálnou industrializáciou. To však nie je zrejme názor väčšiny Rusov. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnilo rádio Echo Moskvy, sa len 24 percent z nich nazdáva, že veriacim treba vrátiť pôdu skonfiškovanú sovietskou mocou. Z 55 percent Rusov, ktorí sa považujú za veriacich, je pritom 91 percent pravoslávnych.
Zaujímavý je však najmä iný moment - precedens, ktorý by mohol vzniknúť. "Po schválení legislatívnych zmien sa začne hovoriť o úplnej reštitúcii," tvrdia niektorí analytici.