11.12.2015, 00:00

Vo Varšave sťahujú vlajky únie. Vydali sa Orbánovou cestou

Náš severný sused zmenil smerovanie. Krajina na čele s premiérkou Beatou Szydlovou sa inšpiruje v Maďarsku.

Vo Varšave sťahujú vlajky únie. Vydali sa Orbánovou cestou

Od víťazstva strany Právo a spravodlivosť v poľských parlamentných voľbách uplynul len mesiac, vo Varšave sa však už všeličo zmenilo. Nová vláda odmieta utečenecké kvóty, snaží sa ovládnuť ústavný súd a vykonala čistku v tajných službách. Analytici sa zhodujú, že Jaroslaw Kaczyński zvolil politický model panujúci v Budapešti.

Maďarská cesta

Poľskí euroskeptici zo strany Práva a spravodlivosť (PiS) v októbrových voľbách slávili drvivé víťazstvo, ktorým ukončili osemročné vládnutie Občianskej platformy. Volebným triumfom si strana Jaroslawa Kaczyńského zabezpečila nevídanú politickú moc: vďaka zisku 235 zo 460 mandátov bez problémov zostavila vládu, predsedá obom komorám parlamentu a navyše už v auguste do funkcie prezidenta nastúpil Kaczyńského verný žiak Andrzej Duda. „Poliaci sa v októbrových voľbách vyslovili za zmenu politiky. Poľská politika musí byť iná,“ povedala krátko po voľbách premiérka Beata Szydlová a ohlásila „koniec arogancie moci, koniec pýchy“.

Na otázku v súvislosti s programom novej vlády vyhlásila, že sa dá zhrnúť do troch slov:„rozvoj, rozvoj a rozvoj“.

Szydlová predstavuje v rámci PiS relatívne umiernený hlas. Jej zvolenie do úlohy premiérky preto vzbudzovalo nádej, že konzervatívna strana, ktorá tradične bojuje za záujmy katolíckej cirkvi, by mohla zmeny presadzovať pozvoľna, aby nepošramotila postavenie krajiny v rámci Európy. Uplynulé týždne však ukazujú, že Poľsko zažíva politické zemetrasenie.

Poľská premiérka Beata Szydlová mení kurz krajiny. Napríklad aj v otázke povinných kvót utečencov.

Politika populizmu

Kaczyński totiž začína tvrdo presadzovať svoje záujmy. Ministrom obrany sa stál Antoni Macierewicz, jeden z najodvážnejších konšpirátorov v labyrinte špekulácií okolo leteckej tragédie pri Smolensku. Nový minister kultúry zase nevylučuje čistky vo verejnoprávnych médiách a sám Kaczyński vyhlasuje, že moslimskí migranti so sebou prinášajú do Európy choroby, pripomína server The Economist. „Poľská politika vstupuje do obdobia vypätého pravicového populizmu, plazivej centralizácie moci, snáh o ekonomickú sebestačnosť a útoku na liberálne hodnoty a ich nositeľa,“ uviedol Michal Šimečka z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Ak PiS udrží stranícku jednotu, môže podľa neho ísť o zlom v postkomunistických dejinách Poľska a strednej Európy vôbec. „Sebavedomé, otvorené a úspešné Poľsko v posledných rokoch sa môže postupne premeniť na zatrpknutú, do seba zahľadenú a protieurópsku krajinu,“ dodáva Šimečka.

Doterajšie kroky vlády mu dávajú za pravdu. Zrejme najväčšiu kontroverziu vzbudilo zrušenie októbrových volieb piatich ústavných sudcov, ktoré presadzoval dosluhujúci parlament. Generálny prokurátor nedávno označil za protiústavný zákon, ktorým poslanci PiS anulovali októbrovú voľbu pätice sudcov a namiesto nich zvolili vlastné. Duda, ktorý nových sudcov vymenoval, však dal najavo, že nemieni na svojom rozhodnutí nič meniť. V stredu zložila prísahu posledná sudkyňa, ktorú do ústavného súdu presadilo PiS.

Zmena smerovania

Poľský ústavný súd označil kľúčové časti zákona, ktorými konzervatívci zrušili voľbu pätice členov najvyššej súdnej inštancie v krajine za protiústavné. Ústavnému súdu prekážala predovšetkým tá časť zákona, ktorá vládnej strane umožňovala vymenovať predsedu súdu. Práve ten rozhoduje o tom, ktorí z 15-členného tribunálu riešia jednotlivé prípady. „Ústavný súd je jedna z posledných inštitúcií, ktorú PiS zatiaľ nekontroluje. A je, pochopiteľne, kľúčom k zmenám, ktoré chce PiS presadiť,“ vysvetľuje Šimečka. K týmto zmenám podľa neho patrí obmedzenie potratov, práv homosexuálov či hospodárske a sociálne opatrenia. „Ide napríklad o retroaktívne daňové zaťaženie alebo zadlženie štátu nad rámec ústavnej dlhovej brzdy, ktorá predstavuje 60 percent HDP,“ uvádza.

Výmena tajných služieb

Snahou o ovládnutie ústavného súdu sa personálne zmeny na významných postoch nekončia. Počas jedinej noci vláda PiS odvolala doterajších šéfov všetkých štyroch tajných služieb, civilných i vojenských. „Každá minúta fungovania týchto ľudí vo funkciách bola hrozbou,“ vysvetlil nový šéf poľskej diplomacie z PiS Witold Waszczykowski.

Podľa neho sa civilná tajná služba ABW roky správala ako „politická polícia“ a terčom jej špehovania sa za čias liberálnych vlád stal aj konzervatívny prezident Lech Kaczyński, brat lídra PiS. „Odvolanie nie je odveta, ale rozlúčka s ľuďmi, ktorí sa neosvedčili,“ vyhlásil Waszczykowski. Reakcia bývalého ministra zahraničia Grzegorz Schetyna, ktorý vyhlásil, že „nočné čistky pripomínajú výnimočný či vojnový stav“, prešiel mlčaním.

Kritiku spojenú s vymenovaním nového koordinátora tajných služieb si vyslúžil aj prezident Duda. Ten totiž do funkcie vymenoval Mariusza Kaminského, ktorý bol tento rok v máji neprávoplatne odsúdený za porušovanie právomoci verejného činiteľa na trojročné väzenie a desaťročný zákaz výkonu verejných funkcií. Duda mu však udelil milosť.

Waszczykowski potom stačil za svoje krátke pôsobenie v úrade spôsobiť kontroverziu na poli medzinárodnej politiky. V médiách prekvapil netradičným návrhom na riešenie utečeneckej krízy. Uviedol, že Varšava by mala sýrskych utečencov vycvičiť a poslať ich späť bojovať do ich vlasti.

Kvóty navrhovanej Európskou komisiou sú pre stranu neprípustné, a to i napriek tomu, že s nimi v septembri súhlasila predchádzajúca poľská vláda. Situáciu podľa Szydlovej zmenili teroristické útoky v Paríži. Poľsko podľa nej nie je pripravené na to, aby prijalo navrhnuté množstvo utečencov, a preto bude presviedčať partnerov v EÚ, aby zasadli za rokovací stôl a znovu sa nad kvótami zamysleli.

Komplikovaný vzťah s EÚ

Na poli zahraničnej politiky sa PiS chce zamerať na posilňovanie úlohy NATO na východe Európy. Szydlová sľúbila, že v zahraničnej politike bude „aktívna a asertívna“. Za kľúčové označila vzťahy so Spojenými štátmi ako „hlavným garantom svetového mieru“.

O budovaní vzťahov s EÚ sa nová vláda príliš nezmieňuje. Krátko po nástupe Szydlovej na pozíciu premiérky zmizli zo sály, v ktorom sa na úrade poľskej vlády konajú tlačové konferencie, vlajky EÚ. „Vyhlásenia po zasadnutiach poľskej vlády sa budú podávať na pozadí najkrajších červeno-bielych (poľských) vlajok,“ vysvetlila premiérka.

Drvivé víťazstvo PiS vyvolalo podľa Šimečku v radoch EÚ znepokojenie. „Zatiaľ čo za čias Občianskej platformy bolo Poľsko predným a rešpektovaným hráčom v európskej politike, vláda PiS je vnímaná ako potenciálny zdroj nestability a ťažkostí,“ upozorňuje a dodáva, že Poľsko s najväčšou pravdepodobnosťou bude zdôrazňovať princíp národnej suverenity a obmedzenia procesu integrácie v rámci EÚ. Takisto možno očakávať relatívne zhoršenie vzťahov s Nemeckom.

„To všetko môže, vzhľadom na veľkosť a politický význam Poľska, ochromiť európsku politickú jednotu, a to práve v kritickom období, keď EÚ čelí vzájomne prepojeným krízam. Protieurópske Poľsko by predstavovalo pre EÚ problém aj za normálnych okolností, a o to viac v súčasnom dramatickom období,“ myslí si Šimečka.

Orbánov tieň nad Varšavou

Vysnívané smerovanie Poľska už pred rokmi načrtol Jaroslaw Kaczyński, keď vyhlásil, že Varšava raz bude ako Budapešť. Inšpiráciu maďarským premiérom Viktorom Orbánom potvrdil v rozhovore aj šéf europoslancov Práva a spravodlivosť Ryszard Legutko. Na otázku, čím Orbán inšpiruje časť poľských politikov, odpovedal:„Tým, ako presadzuje maďarské záujmy. Nebojí sa postaviť proti Bruselu, na rozdiel od bývalých poľských vlád Občianskej platformy, ktoré mu poklonkovali. Orbán dokázal hovoriť – nie, to nezodpovedá maďarským záujmom – hoci je premiérom malej krajiny.“ Michal Šimečka sa domnieva, že PiS sa rovnako ako Orbán pokúsi postupne ovládnuť súdy, školstvo, bezpečnostné zložky a pološtátne firmy, zároveň však zachová formálne inštitúcie demokracie.

„Ani v prípade Orbána nešlo o nastolenie diktatúry v pravom zmysle slova, ale o kombináciu ústavných zmien, agresívneho populizmu, ovládnutia autonómnych inštitúcií a umlčania nezávislých médií, čo vo výsledku vychýlilo politickú súťaž natoľko, že Fidesz dnes nepotrebuje manipulovať voľby, aby získal parlamentnú väčšinu a udržať moc,“ pripomína Šimečka. PiS má podľa neho ambíciu pretvoriť poľský štát a poľskú spoločnosť na svoj obraz a prebudovať spoločenskú zmluvu, na ktorej bola vystavaná poľská demokracia a ekonomika po roku 1989. Tento model PiS vníma ako mravne prehnitý.

Snaha Jaroslawa Kaczyńského vnútiť Poľsku svoje poňatie konzervatívnych hodnôt však bezpochyby narazí na odpor liberálnej časti verejnosti, najmä vo veľkých mestách. Podľa prieskumov viac ako 55 percent opýtaných Poliakov uvádza, že demokracia v ich vlasti je ohrozená.