Most cez úžinu Öresund sa zapísal do dejín nielen vďaka svojim unikátnym technickým parametrom, ale aj ako symbol zjednocovania Európy. Počas utečenecké krízy sa však úloha mosta zásadne zmenila. Môžu za to obnovené hraničné kontroly aj naivné snahy utečencov o jeho prekročenie, píše redaktor iDNES.cz Oldřich Mánert.
Most cez úžinu Öresund po celom svete preslávil temný dánsko-švédsky koprodukčný seriál Most (v origináli Broen). Práve na tomto moste objaví polícia mŕtvolu a v pátraní po vrahovi musí spojiť sily energický dánsky policajt a ľadovo chladná vyšetrovateľka zo Švédska. Napriek odlišným povahám si k sebe nájdu cestu.
Podobnú symboliku mal most spájajúci švédske Malmö a dánsku Kodaň donedávna aj v skutočnom svete. Ambiciózny projekt podľa architektov aj politikov značil jednotu a stieranie hraníc medzi členskými štátmi Európskej únie. O dôležitosti tejto dopravnej tepny, ktorú denne využijú tisíce ľudí, svedčí aj fakt, že pri slávnostnom otvorení v roku 2001 bola dánska kráľovná a švédsky kráľ.
"Na otvorenie mosta si dobre pamätám. Ani nie kvôli celej tej sláve, ale kvôli tomu, ako uľahčil spojenie s Kodaňou," spomína štyridsaťpäťročný Carl, ktorého som oslovil na hlavnej stanici v Kodani. Pripomína, že predtým museli ľudia túžiaci po ceste k svojim susedom využívať trajekty. Most skrátil cestu medzi Malmö a Kodaňou na 35 minút.
Cez Öresund za lepším životom
S postupujúcou utečeneckou krízou sa však symbol európskej jednoty začal rozpadať. Niektorí utečenci sa dokonca vo svojej túžbe dostať sa do Švédska na takmer osem kilometrov dlhý železobetónový most vykladaný bezpečnostnými kamerami vydali pešo. Naposledy k nim polícia musela vyjsť na začiatku januára. Dopadla ich ešte na dánskej strane.
Každý, kto monumentálny most niekedy prešiel, iste chápe, ako naivná je predstava o jeho zdolaní pešo. Chôdza železničným koridorom, ktorý sčasti vedie v útrobách mosta, sa rovná samovražde. Vlaky tu jazdia až 130 kilometrov za hodinu. Po ceste potom pred príchodom polície nemožno ujsť viac ako pár kilometrov.
"Jazdím tadeto takmer každý týždeň. Keď som v televízii videl správy o tom, ako polícia zadržala na moste utečencov, nechápal som to. Hovoril som si, že asi nepremýšľali, predtým ako sa vydali na cestu," vysvetľuje Carl, ktorý s redaktorom iDNES absolvoval cestu až do stanice Triangeln v Malmö.
Pád symbolu spojenej Európy
Koniec symbolu prepojenej Európy prišiel so zavedením hraničných kontrol na železnici spájajúcej obe strany úžiny. Všetky vlaky smerom z Dánska končia na stanici pri kodaňskom letisku a cestujúci, ktorí chcú pokračovať do Švédska, musia vystúpiť a presunúť sa na špeciálne nástupište ohraničené plotom. Pred nástupom na vlak cez Öresund musia policajtom predložiť cestovné doklady.
Rovnaká procedúra sa opakuje na stanici Hyllie v Malmö, kde sa musia preukázať všetci, ktorí pokračujú ďalej do Švédska. "Takto si slobodnú a prepojenú Európu nepredstavujem. Utečenecká kríza sa musí riešiť, ale nie za cenu obmedzenia našej slobody," myslí si Carl.
Jeho pohľad nie je výnimočný. Nervozita z kontrol je dobre viditeľná aj na veľkej časti cestujúcich. Pri čakaní na staniciach počas kontrol nervózne pokukujú na hodinky, niektorí pasažieri na kontroly potichu nadávajú.
Rozhorčenie ostatne neskrýva ani Michael Randropp, hovorca združenia cestujúcich takzvanej Pobrežná linky (Kystbanen). Tak miestni titulujú vlakový spoj, ktorý pendluje medzi dánskym prístavom Helsingør a Kodaňou. Kontroly sa tohto spoja síce netýkajú, podľa Randroppa však ide o zásah do celej vlakovej dopravy v Dánsku a Švédsku.
"Pripadá mi to, ako keby sme tu stavali Berlínsky múr. Vraciame sa späť v čase," vyhlásil pred pár týždňami k výstavbe plotov v hraničných železničných staniciach.
Symbol demokracie a slobody sa tak kvôli utečeneckej kríze a protiutečeneckým oparením mení na symbol bezradnosti Európskej únie. Ukazuje sa, že kríza tvrdo zasiahla aj monolity modernej histórie, akým most cez úžinu Öresund bez preháňania je.