"Mala ku mne pomerne blízky vzťah," tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre HN Florence Hartmanová, poradkyňa Carly Del Ponteovej.

Ako dlho ste pracovali pre Carlu del Ponteovú?
Od októbra 2000 do októbra 2006, teda šesť rokov, priamo v jej úrade.

Takže ste mali celkom blízky vzťah...
Mala ku mne pomerne blízky vzťah, tak ako ku každému v tomto kabinete radcov, diplomatov a osôb, ktoré vedú vyšetrovací proces. Bola som aj istý čas hovorkyňou tribunálu. Veľa som s ňou cestovala, keď navštevovala hlavné mestá, aby tam získala spoluprácu pri hľadaní zločincov. Pomáhala som pri stratégiách, ktoré určovali, ako získať svedectvo a prístup k dokumentom.

Ako sa s ňou pracovalo?
Carla del Ponteová veľa pracuje, a to očakáva aj od ostatných. Očakáva, že budeme vždy "na palube". To je normálne. Človek musí byť zanietený pre túto prácu, a to ona je. Je vždy pripravená diskutovať a reagovať na to, čo sa práve deje. Je to osoba, ktorej môžete zavolať aj cez víkend, aby ste s ňou niečo vyriešili, alebo ona zavolá nám. Môžeme byť k nej veľmi priami, pretože je veľmi prístupná.

Takže nie je pravda, čo sa o nej píše? Médiá jej niekedy dali aj nelichotivé prívlastky...
Nie je taká, ako o nej hovoria tí, ktorí ju nepoznajú. Nie je to "železná lady". Obhajuje silu práva a požaduje vykonanie toho, za čo je zodpovedná. Robí rozhodnutia a na to má mandát. Rada konzultuje a počúva a na stretnutiach môžeme vyjadriť to, čo si myslíme. Dokonca nás povzbudzuje, aby sme sa vyjadrovali, lebo chce mať prehľad o všetkých problémoch. Potom rozhoduje, kto bude na čom pracovať. Sme pri nej uvoľnení, lebo vieme, že sa nenahnevá. Avšak vždy očakáva, že potom aj dáme do praxe to, na čom sme sa dohodli, to si buďte istá. Hovoríme jej o problémoch a nemusíme predtým desaťkrát premýšľať, aké to bude mať dôsledky.

Je pravda, že odchádza zo svojho postu sklamaná, pretože sa nepodarilo dolapiť Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča?
Odchádza po dvoch mandátoch, teda ôsmich rokoch a dvoch mesiacoch navyše, pretože ju o to požiadali, kým nepríde jej nástupca. Dva mandáty sú už dosť na jednu osobu -- nie je to doživotná funkcia a netreba v nej zostať príliš dlho. Neodchádza, pretože nechytila Karadžiča a Mladiča, to by už odišla predtým. Je pravda, že napriek tomu, že osem rokov veľmi tvrdo pracovala na zatknutí týchto zločincov -- a podarilo sa jej chytiť veľa z nich -- Mladič a Karadžič sú pre ňu a justíciu veľké sklamanie. Nebol to len jej problém, ale celého tribunálu. Nemalo by to byť len na nej, ale aj prezident tribunálu musí stále opakovať a iniciovať ich dolapenie. Bolo by nebezpečné, keby pre toto neodchádzala sklamaná a nakoniec aj my všetci.

Del Ponteová súdila vojnových zločincov, zmrazila kontá vplyvným ľuďom. Dnes však musí cestovať obrneným vozidlom, pretože má veľa nepriateľov. Nikdy to neľutovala?
To je otázka pre ňu, ale myslím si, že to neľutuje. Vie, čo ju čakalo sledovaním vysoko postavených kriminálnikov. Nebolo by normálne, keby nemala nepriateľov. Žalobca, ktorý žaluje osoby, ktoré si myslia, že keď sú mocné, môžu vyjednávať o trestnosti a beztrestnosti, nemá veľa priateľov.
Ju však rešpektujú aj tí, ktorí ju kritizujú, pretože hovorí otvorene. Nie je to pre ňu problém.