Pri masakre v bosnianskej Srebrenici stratil celú svoju rodinu, teraz žaluje Holandsko, že nesie za krviprelievanie zodpovednosť. Bosniansky tlmočník OSN Hasan Nuhanovič odviedol v roku 1995 svojich príbuzných do Srebrenice, aby ich uchránil pred srbským vyvražďovaním. Neskôr sa stal svedkom toho, ako medzinárodné jednotky OSN, ktoré mali držať ochrannú ruku nad Srebrenicou, jeho rodinu odovzdali bosnianskosrbským vojakom. Tí oddelili mužov od žien, postrieľali ich a pochovali v masovom hrobe. "Príslušníci holandského práporu odovzdali na holandskej základni moju rodinu Srbom. Videl som to na vlastné oči," spomína na to, ako prišiel o svoju matku, otca a mladšieho brata Nuhanovič. Teraz sa dožaduje spravodlivosti pred civilným súdom v Haagu. "Keby som to neurobil, nebol by som schopný žiť ďalej," zdôvodnil, prečo spolu s ďalšími zažaloval holandskú vládu.
Najkrvavejšia časť európskych dejín od skončenia druhej svetovej vojny teda opäť pokračuje. Včera v Haagu začal proces proti Holandsku, ktoré je podľa obžaloby zodpovedné za masakru v bosnianskej Srebrenici z júla 1995.
Svedectvo bývalého tlmočníka OSN potvrdili aj iní. "Hasana a jeho rodinu som poznala veľmi dobre. Vzal svojho otca, matku a brata do ochrannej zóny, aby sa im nič nestalo, a stratil ich všetkých. Ľudia, ktorí mali chrániť Potočari a Srebrenicu, to vôbec neurobili. Hasanovi a ďalším nejde o peniaze, chcú nájsť pravdu a telá svojich a postarať sa o ne," povedala pre HN Beba Hadzičová zo Srebrenice, ktorá založila orgranizáciu pre bosnianske ženy Bosfam.

Namiesto ochrany popravisko
Osud Hasanových príbuzných je iba jedným z príbehov tisícov Bosniakov, ktorí tým najkrutejším spôsobom prišli o svojich blízkych priamo pred ich vlastnými očami a priamo v zóne, ktorú mali chrániť medzinárodné vojenské jednotky OSN -- prevažne holandské. V prípade úspechu na súde im Holandsko bude musieť vyplatiť veľké odškodné.
Pred 13 rokmi Srebrenici došlo k masovému vyvraždeniu asi 8--tisíc moslimských mužov a chlapcov srbskými polovojenskými jednotkami. Mesto pritom bolo pod ochrannou rukou OSN. Zajtra sa pritom k súdu dostane aj hromadná žaloba ďalších 6--tisíc príbuzných srebrenických obetí.
Žaloba stavia na svedectvách scén barbarstva, keď tisícky mužov popravili a pochovali v masových hroboch, alebo dokonca pochovali zaživa. Scény ako z hororu sa pritom odohrávali priamo pred očami holandských jednotiek. Advokát pozostalých Marco Gerritsen stavia žalobu na zlyhaní oboch strán Holandska, aj OSN. "Bude to trvať ešte dva roky, ale som presvedčený, že vyhráme," povedal HN Gerritsen. "Je dôležité, aby sa uznalo, že OSN aj Holandsko sú za masakru zodpovedné a neurobili to, čo mali. Akákoľvek kompenzácia je až na druhom mieste," dodal Gerritsen.
Nuhanovič a ďalší chcú počuť pravdu o tom, za akých okolností ich blízki zomreli, keď im medzinárodné jednotky sľubovali ochranu. "Poznala som aj ďalšie rodiny. Moja sestra prišla o 17-ročného syna a manžela. Ja som bola učiteľka v škole a veľa mojich žiakov zomrelo. Vojnoví zločinci pritom chodia po svete a bez trestu. Viem, že týchto ľudí v Srebrenici naozaj nikto neochránil," dodala Hadzičová.

Holanďania zlyhali
Holandská vláda obvinenia, že má na rukách krv mŕtvych zo Srebrenice, pripúšťa len čiastočne. Podľa nej má vinu za masakru Holandsko aj OSN. Holanďania však priznali, že situáciu v Bosne vtedy podcenili a do enklávy vyslali nedostatočný kontingent. Po zverejnení správy rezignoval vtedajší kabinet premiéra Wima Koka. Tvrdí však, že v nebolo v silách vojakov uchrániť bez posíl moslimov proti početným Srbom. Mierové jednotky totiž mohli použiť zbrane iba na sebaobranu.
Právny zásupca Holandska v dlhom spore preto už pred rokmi pozostalým odkázal, že sa majú obrátiť na tých, ktorí masové vraždenie nariadili. Vojnoví zločinci Ratko Mladič a Radovan Karadžič však stále unikajú pred spravodlivosťou. Organizácie na ochranu ľudských práv začatie tohto procesu privítali. "Je to najmä spôsob hľadania spravodlivosti v genocíde, ktorá sa stala v Európe a títo ľudia roky čakali na spravodlivosť. Veci sa už posúvajú ďalej. Je to určite pozitívna vec vzhľadom na to, že tí, ktorých sa to týkalo ešte stále žijú,"povedala pre HN Wanda Troszczynska-van Genderen z organizácie Human Rights Watch.