Jacques Chirac zostal sám. V piatok odstúpil z vedenia vládnej UMP jeho dlhoročný spojenec a najbližší spolupracovník Alain Juppé, nevraživosť medzi francúzskym prezidentom a ministrom vnútra Nicolasom Sarkozym prerástla do otvorenej vojny a slabý premiér Jean-Pierre Raffarin je pre šéfa štátu skôr príťažou ako oporou.
Odchod najlepšieho
Odchod Juppého z čela UMP bol očakávaný. Vo februári totiž expremiéra súd odsúdil za korupciu na 18 mesiacov podmienečne a na desať rokov mu zakázal vykonávať všetky verejné funkcie. Juppé povedal, že politik má len vtedy budúcnosť, ak môže "pracovať". Súdny dištanc teda preňho znamená aj odchod z politiky. To bola zdrvujúca správa pre celú francúzsku pravicu, najmä však pre prezidenta. Chirac o Juppém už pred rokmi povedal, že je "najlepší z najlepších" a aj preto si ho počas vykonávania funkcie starostu Paríža (1988 -- 1995) vybral za svojho pokladníka. To sa Juppému stalo nakoniec osudným, lebo práve na tomto poste sa mal dopustiť korupcie a úplatkami financovať ilegálne Chiracovu stranu. Ako to už býva, prezidentovi sa, na rozdiel od Juppého, nič nestalo -- bezpečne ho chráni prezidentská imunita.
Francúzska pravica i pravicovo orientované médiá oplakávali Juppého už niekoľko týždňov pred jeho odchodom. Denník Le Figaro v piatok pripomenul, že Juppé je na francúzskej politickej scéne naozaj výnimočnou osobnosťou. Nielen, že ho za najlepšieho označil Chirac, ale aj bývalý prezident Valéry Giscard d´Estaing mu v roku 1995 povedal: "Už na ENA (vysoká škola, ktorá pripravuje budúcich štátnych úradníkov a politikov) o vás hovorili, že ste najlepší. Dnes ste jediný." "Najlepší, jediný, prvý? Ale na čo? Len pre to, aby musel predčasne odísť? Urobiť krížik nad všetkými projektmi, ktoré pre vás urobili? Na to, aby sa Chiracov duchovný syn a bývalý korunný princ ocitol na zemi?," pýtal sa Le Figaro. Podľa denníka je Juppého najväčšou silou a zároveň slabinou to, že vyrástol v tieni Jacqua Chiraca. Svojim verným odkázal: "Ešte nie som mŕtvy, iba Boh rozhodne!" Bývalý premiér vkladá všetky nádeje do odvolacieho súdu, ktorý by mal rozhodnúť na jeseň.
Kto je tu šéf?
Juppého odchodom stratila vládna strana vodcu a prezident Chirac niekoho, na koho sa mohol stopercentne spoľahnúť. V tejto zložitej situácii vytušil výnimočnú príležitosť minister financií Nicolas Sarkozy. Už niekoľko mesiacov púšťa do éteru signály, že by sa rád ujal vedenia UMP s perspektívou stať sa lídrom pravice. Teda, chce vyšachovať z hry Chiraca. Samozrejme, že tieto "nehorázne" ambície ministra nemôže prezident ignorovať. Až do minulého týždňa sa mu darilo vyhýbať sa otvorenému konfliktu. V prejave pri príležitosti 14. júla však stratil trpezlivosť. Odbojnému Sarkozymu odkázal, že ak sa bude akýkoľvek minister uchádzať o funkciu v Predsedníctve UMP, bude musieť opustiť vládny kabinet. Najostrejšie vyjadrenie však zaznelo po otázke, či medzi prezidentom a ministrom financií nie je rozbroj v súvislosti s rozpočtom. Sarkozy chce totiž šetriť a skrátiť rozpočet pre armádu. Chirac odpovedal: "Nie je roztržka medzi ministrom financií a mnou, a to z jediného dôvodu. Najmä pokiaľ ide o obranu, ja rozhodujem a on moje rozhodnutia vykonáva," uviedol Chirac.
Takýto otvorený útok nikto nečakal. Mrazivú atmosféru bolo badať aj počas štvrtkového zasadnutia kabinetu, kde Sarkozy sedel vedľa Chiraca. Ako odpozorovali médiá, podali si ruky, ale spolu utrúsili iba zopár slov.
Sarkozy tvrdí, že sa s prezidentom nechce púšťať do boja. "Polemika ma nezaujíma, preto sa do nej nedám dotlačiť," povedal a dodal: "Francúzi vedia dobre, čo sa pokúšam pre nich robiť už dva a pol roka v oblasti bezpečnosti, kúpyschopnosti a modernizácie Francúzska." Sarkozy si dobre uvedomuje, že má výsledky, vďaka ktorým je taký populárnym. Začal pred dvoma rokmi ako minister vnútra, kde sa mu podarilo výrazne znížiť kriminalitu. Na jar, po reorganizácii kabinetu, ho Chirac dosadil na ministerstvo financií, kde veril, že nepochodí. Ale aj tu už Sarkozy začína mať výsledky, čo Chiracovi nehrá do karát.
Boj o všetko
Napriek otvorene deklarovanej vojne s prezidentom sa Sarkozy nemusí obávať svojej budúcnosti. Už je totiž príliš silný na to, aby sa ho mohol Chirac potichu zbaviť. V nasledujúcich týždňoch sa musí sústrediť na dve výzvy -- prípravu rozpočtu na rok 2005 a voľby v UMP. Kandidovať sa mu oplatí, aj keď tým riskuje miesto vo vláde. Ak by sa stal šéfom UMP, dostal by sa k 38 miliónom eur v straníckej pokladnici a k dispozícii by mal 160 000 členov. S takýmto potenciálom by sa mohol smelo pustiť v roku 2007 do boja o prezidentské kreslo, ktoré je pre Chiraca zatiaľ jedinou záchranou pred súdom v súvislosti s korupčnými aférami. Všetci politickí komentátori sa zhodujú -- Chirac sa prezidentskej funkcie len tak ľahko nevzdá a so Sarkozym bude bojovať o znovuzvolenie "na život a na smrť".