Osud hornatej republiky medzi Chorvátskom a Albánskom bol v poslednom storočí spojený so Srbskom. Po prvej svetovej vojne sa čiernohorské kráľovstvo stalo súčasťou susedného Srbska. Po druhej svetovej vojne sa Čierna Hora stala jedným zo šiestich zväzových štátov bývalej Juhoslávie. V únii so Srbskom vydržala zo všetkých najdlhšie. V májovom referende však väčšina voličov hlasovala za samostatnosť a 3. júna vyhlásila republika nezávislosť. Hlasovanie však poukázalo na etnické rozdelenie krajiny. Čiernohorci a albánska menšina hlasovali za nezávislosť, Srbi boli proti.
Čierna Hora má 650-tisíc obyvateľov, z ktorých 43 percent sú Čiernohorci, 32 percent Srbi a takmer osem percent Bosniaci. V krajine žije aj početná albánska menšina, albánčina je aj druhým oficiálnym jazykom. Väčšinové náboženstvo je pravoslávne, druhým najrozšírenejším je islam.
V 90-tych rokoch si krajina získala povesť skorumpovaného štátu ovládaného mafiou. Vláda sa v posledných rokoch snaží zbaviť krajinu tejto povesti, problémy s organizovaným zločinom ale stále trvajú. Krajina sa preslávila ako centrum pašerákov cigariet, do ktorého bol podľa opozície zapojený aj Djukanovič.