Ten pôvodne oslobodzoval od daní len majetok náboženských organizácií, ktorý sa bezprostredne používal na vykonávanie náboženských obradov - teda chrámy. Patriarcha však dokázal konvertovať svoje dobré vzťahy so starostom hlavného mesta Jurijom Lužkovom na zákon, na základe ktorého cirkev o ekonomické výhody nepríde. "Ruská pravoslávna cirkev nebude platiť daň z majetku ani daň z ,nesakrálnej' činnosti. Stáva sa nielen de facto, ale aj de iure zónou off shore," zhodnotil denník Novyje izvestija dodatok. Podobne - stretnutím patriarchu Alexija II. s prezidentom Vladimirom Putinom - sa Ruskej pravoslávnej cirkvi v roku 2002 podarilo zachrániť úľavy pri platení daní z príjmu.
Neoceniteľné výhody
V postsovietskej epoche nadobudla pravoslávna cirkev osobitné postavenie a niekoľko neoceniteľných výhod. Alkohol a tabakové výrobky mohla dovážať do krajiny bez colných poplatkov a nemusela platiť ani daň z predaja. Získala aj úľavy pri predaji rýb či ropy. Myšlienkou bola pomoc cirkvi, ktorú oslabili dlhé roky prenasledovania a znárodnenie majetku, v médiách sa však často ozývali aj hlasy, že predáva svoje privilégiá za vysoké úplatky komerčným firmám a sama zastrešuje nie celkom legálne operácie. Za zmienku stojí, že na údajnom zozname organizácií, ktoré Saddám podplácal ropou, figurovala popri liberálnych demokratoch Vladimira Žirinovského aj Ruská pravoslávna cirkev. Podobné pochybnosti vďačne živí najmä bulvárna tlač, je však faktom, že cirkev utajovaním svojich príjmov a netransparentnom činnosťou ich odstráneniu nenapomáha.
"Má šancu vytvoriť na postsovietskom priestore sektor tovarov a služieb pod cirkevnou firemnou značkou, určených pre širokú masu ľudí," tvrdí o nej cirkevný historik Nikolaj Mitrochin, ktorý v roku 2000 vydal štúdiu Ekonomická činnosť Ruskej pravoslávnej cirkvi a jej tieňový faktor. Ročné príjmy katedrálnych chrámov v Rusku odhadol v desiatkach tisícov a príjmy Ruskej pravoslávnej cirkvi v desiatkach miliónoch dolárov.
Na strane moci
Pravoslávna cirkev, ktorá bola do roku 1917 v Rusku s troma miliónmi hektárov najväčším vlastníkom pôdy, sa postupne vracia na staré pozície: počet chrámov sa späťnásobil a prezidentom sa stal človek, ktorý sa netají dobrým vzťahom k jej predstaviteľom. "Cirkev je síce podľa zákona oddelená od štátu, ale v našich dušiach, v našich dejinách boli jedno. Tak to bolo a tak to vždy bude," vyhlásil nedávno.
"Štát sa rád opiera o cirkev. Po Putinovi je to napokon sila s najväčšou autoritou," tvrdí riaditeľ Ruskej biblickej spoločnosti Alexander Borisov.
Ale aj cirkev sa rada vidí na strane moci, hoci na základe ústavy je od štátu oddelená. "Vzdala sa čisto náboženských úloh v prospech svetsko-pravoslávnej kultúry," stanovil jej diagnózu pre denník Süddeutsche Zeitung Alexej Malašenko z moskovského centra Carnegie. Svedčí o tom aj jej najnovší čin: Pod svojou hlavičkou vydala morálny kódex s desiatimi bodmi, podľa ktorého by sa mali správať podnikatelia. Spolupracovali na ňom ekonómovia z ľavicového i pravicového politického spektra, okrem iných aj prezidentský kandidát Sergej Glazjev.
Cirkev všemožne podporuje prezidenta - a to aj v kontroverznej čečenskej politike. A Putin vraj pravidelne navštevuje bohoslužby. Napriek dobrým vzťahom si však zachováva určitý odstup a dáva si pozor, aby sa neprofiloval len ako prezident pravoslávnych.
Za Putina a pravoslávie
Podľa prieskumu verejnej mienky analytického centra Jurija Levadu, ktorý minulý týždeň zverejnila agentúra Interfax, má cirkev spomedzi inštitúcií veľkú dôveru Rusov - až 41-percentnú, samozrejme, umiestnila sa až na druhom mieste - po prezidentovi, ktorému dôveruje 62 percent obyvateľov. Z 55 percent Rusov, ktorí sa považujú za veriacich, je pritom 91 percent pravoslávnych.
Signifikantná je udalosť, o ktorej písal americký denník Washington Times. Penza - jednomiliónové priemyselné mesto, sa pred dvoma rokmi rozhodla pre vlajku s vyobrazením Ježiša Krista. Uvažovalo sa aj o inom variante - so zbožňovaným prezidentom Vladimirom Putinom.
Svätý Ivan Hrozný
Ruská pravoslávna cirkev má však napriek úspechom dosť problémov. A nie sú to len konflikty s Vatikánom. Ruský patriarcha Alexij II. sa už roky pokúša o znovuzjednotenie s ruskou pravoslávnou cirkvou v zahraničí, ktorá sa od moskovského patriarchátu oddelila po revolúcii v roku 1917. Podľa emigrantov totiž kolaboroval s novým komunistickým vedením.
Aj pravoslávna cirkev v Rusku je vnútorne rozorvaná. Radikálne nacionalistické kruhy, ktoré nenávidia Západ a jeho hodnoty, bojujú proti "židovskému sprisahaniu". Žiadajú kanonizovanie Rasputina a Ivana Hrozného, ktorý má na svedomí stovky životov - nielen duchovných, ale aj vlastného syna. Medzi svätými by sa tak ocitli nielen obete, ale aj kat. "Cirkevná obroda v Rusku sa nekonala, predovšetkým pre nedostatočnú demokratizáciu cirkevného života," konštatoval redaktor prílohy denníka Nezavisimaja gazeta Religija.