Po roku vyjednávaní a silného diplomatického tlaku Spojené štáty splnili svoju hrozbu. Krajiny, ktoré nepodpísali s USA dohodu o nevydávaní amerických občanov Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), prídu o americkú vojenskú pomoc. Týka sa to 35 krajín, pre ktoré sa v tomto roku počítalo s pomocou vo výške 47,6 milióna dolárov. Na zozname je aj Slovensko. Opatrenie sa, na druhej strane, netýka väčšiny európskych štátov, hoci dohodu o nevydávaní s USA tiež nepodpísali. Podľa vlani schváleného amerického zákona totiž USA nemôžu vojenskú pomoc odoprieť členským krajinám NATO a ďalším strategickým spojencom, ako je napríklad Austrália, Argentína či Južná Kórea, a to bez ohľadu na ich postoj k ICC. Pre Slovensko to znamená, že s americkou pomocou bude môcť znova rátať už o rok, keď sa stane členom Severoatlantickej aliancie.

Americké obavy
Spojené štáty začali svoje ťaženie proti ICC, ktoré kritici označujú za "ideologický džihád", pred rokom, keď Medzinárodný trestný súd začal fungovať. Krajiny sveta sa na jeho vytvorení dohodli v roku 1998, keď väčšina z nich podpísala tzv. Rímsky štatút. Na jeho základe má ICC súdiť zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny bez ohľadu na to, kto ich spáchal a kde sa odohrali. Súhlas s vytvorením nástroja "globálnej spravodlivosti" potvrdil svojím podpisom aj vtedajší prezident USA Bill Clinton. Všetko sa však zmenilo, keď do úradu nastúpil George W. Bush. Spojené štáty oficiálne anulovali svoj podpis pod Rímskym štatútom 6. mája 2002. Svoj postoj bránia argumentom, že občania USA zúčastňujúci sa po celom svete na mierových misiách by sa mohli stať predmetom "účelových" žalôb. Pre Washington je tiež neprijateľné, aby medzinárodné právo bolo nadradené zákonom USA. Tieto argumenty však neobstoja, pretože podľa Rímskeho štatútu nebude ICC súdiť občanov tých krajín, ktoré obžalovaným zaručia spravodlivý a nezmanipulovaný proces. Americkí občania by tak neboli súdení v Haagu, ale boli by vydaní do rúk americkej justície. Podobná prax nie je novinkou. Keď sa kanadskí príslušníci modrých prilieb v 90. rokoch v Somálsku dopustili porušenia ľudských práv, nesúdil ich medzinárodný tribunál, ale kanadské súdy. Naopak, ICC by sa mali báť nedemokratické a diktátorské režimy, pri ktorých nie je záruka, že by si svojich zločincov aj odsúdili.

Tlak na slabších
Diplomatickú ofenzívu proti ICC oznámili Američania vlani na pôde OSN, keď pohrozili, že stiahnu svojich vojakov z misie v Bosne, ak im Bezpečnostná rada nedá záruky, že budú vyňatí spod jurisdikcie ICC. Bezpečnostná rada dala nakoniec americkým občanom ročnú "imunitu" pred ICC, ktorá bola predĺžená o ďalší rok teraz v júni. Spojeným štátom to však nestačí a chcú trvalé vyňatie svojich občanov z dosahu medzinárodného súdu. Keďže im je jasné, že na pôde OSN nie je tento cieľ priechodný, pokúšajú sa ho dosiahnuť uzatváraním bilaterálnych dohôd s jednotlivými krajinami. Ich vyjednávania pozícia je, samozrejme, lepšia v prípade tých štátov, ktoré sú závislé od pomoci USA. Doteraz takúto dohodu a Američanmi uzatvorilo 48 krajín, ale iba zopár ju aj ratifikovalo. Väčšinou ide o africké, ázijské a latinskoamerické štáty. V Európe sa im podarilo presvedčiť Bosnu-Hercegovinu, Albánsko, Macedónsko a Rumunsko. V posledných dvoch prípadoch však zmluvu ešte neratifikovali parlamenty. Naopak, o dohode s USA nie sú ochotné vyjednávať štáty Európskej únie, ktoré sa najviac zaslúžili o vznik ICC. V tomto prípade sa však nemusia báť amerického hnevu, pretože väčšina z nich je členom NATO. Ale Slovensko, ktoré sa postavilo na stranu únie, o vojenskú pomoc USA príde, hoci to nebude nadlho.

Rana pre Kolumbiu
Oveľa horšie je na tom taká Kolumbia, ktorá v tomto roku príde až o 5 miliónov dolárov americkej pomoci. Kolumbia, ktorá s USA úzko spolupracuje v oblasti boja proti drogám, dohodu o ICC odmieta podpísať s tým, že takáto zmluva medzi oboma krajinami existuje už od roku 1962. Text sa však týka výlučne spolupráce s americkými vojenskými a civilnými predstaviteľmi, nezahŕňa príležitostných návštevníkov latinskoamerickej krajiny. "Požiadavka Washingtonu zahrnúť do novej dohody všetkých Američanov, vrátane turistov, predstavuje pre Bogotu neprekonateľnú prekážku. Ako možno nesúdiť v Kolumbii napríklad opilca, ktorý sediac za volantom zrazí chodca alebo eventuálneho priekupníka s drogami, iba preto, že je Američan?," citovala tlačová agentúra AFP zdroj blízky kolumbijskému prezidentovi. Po tom, ako USA prešli od hrozieb k činom, možno očakávať, že krajiny na "čiernej listine" budú ústretovejšie voči americkej požiadavke. Zostáva otázkou, na čo je svetu taký tribunál so všeobecnou platnosťou, ktorý sa rozhodla bojkotovať jediná globálna veľmoc. Zástancovia Medzinárodného trestného súdu však tvrdia, že americký postoj ich neznechutí a urobia všetko pre to, aby bol ICC životaschopný. Či sa to podarí napriek bojkotu Spojených štátov a kolaborácii desiatok iných krajín, ukáže až čas.