05.09.2017, 00:00

Erdogan ukazuje Merkelovej svaly

Turecké úrady zatýkajú čoraz viac nemeckých občanov. Podľa Berlína ide o vydieranie zo strany Ankary.

Angela Merkelová sa s Recepom Erdoganom stretla vlani v Berlíne. Dnes už s ním nemôže nájsť spoločnú reč.
Zdroj: Reuters

Konflikt medzi Tureckom a Nemeckom naberá na obrátkach. Po tohtoročnej eskalácii napätia, keď nemecké úrady zakázali viacerým tureckým politikom robiť na území Nemecka kampaň pred aprílovým referendom o posilnení právomocí prezidenta, prilieva turecký líder Recep Tayyip Erdogan a jeho administratíva olej do ohňa. Na letisku neďaleko prímorského letoviska Antalya zatkli minulý týždeň turecké úrady dvoch nemeckých občanov. Stalo sa tak v čase, keď už v tureckom väzení sedí niekoľko občanov Nemecka. Podľa oficiálnych informácií z Ankary sú vyšetrovaní v súvislosti s terorizmom. Podľa expertov však pod týmto označením možno hľadať aj politické motívy a súčasť Erdoganovho boja proti svojim odporcom.


Nemci vo väzení
Podľa údajov nemeckého ministerstva zahraničných vecí je v súčasnosti v tureckom väzení alebo v policajných celách dovedna 55 nemeckých občanov. Z tohto počtu sa 12 ľudí ocitlo za mrežami z politických dôvodov, a to vrátane dvoch najnovších prípadov.


Najznámejším politickým väzňom je korešpondent nemeckého denníka Die Welt Deniz Yücel. Tento Nemec tureckého pôvodu je vo vyšetrovacej väzbe v krajine svojich predkov už viac ako pol roka. Turecké úrady ho obviňujú z teroristickej propagandy a z podnecovania násilia. Toho všetkého sa mal dopustiť svojimi reportážami, v ktorých ostro kritizoval Erdogana a jeho politiku. Podľa znalcov fungovania tureckej justície môže sedieť vo väzení až sedem rokov bez toho, aby bol vôbec právoplatne odsúdený.


Tieto kroky Ankary nemohli nechať nemeckú vládu bez reakcie. Kancelárka Angela Merkelová oznámila pritvrdenie krokov voči Erdoganovi. Jedným z nich má byť zablokovanie colnej únie medzi Európskou úniou a Tureckom. „Takéto zatknutia nemajú v drvivej väčšine prípadov žiadne opodstatnenie. Preto musíme rozhodne zareagovať. Rozhovory o rozšírení colnej únie neprichádzajú za takýchto okolností do úvahy,“ povedala Merkelová v piatok v Norimbergu. Podľa nej pokračujúce zatýkania Nemcov v Turecku nemajú nič spoločné s princípmi právneho štátu.


Dôležité voľby
Situácia týkajúca sa zhoršovania vzťahov medzi Berlínom a Ankarou je o to zamotanejšia, že Nemecko čakajú v druhej polovici septembra dôležité parlamentné voľby. Všetky prieskumy pripisujú Merkelovej kresťanským demokratom v koalícii s bavorskou Kresťansko-sociálnou úniou suverénne víťazstvo, ktoré sa môže šplhať až k 40 percentám. Druhé miesto si pohodlne udržiavajú sociálni demokrati, ktorých zisk sa odhaduje niekde medzi 20 až 25 percentami. Preto sa dá predpokladať, že súčasná veľká koalícia kresťanských a sociálnych demokratov bude naďalej pokračovať a nič sa nezmení ani vo vzťahu Berlína voči Ankare.


Takýto vývoj sa však príliš nepozdáva Erdoganovi a jeho ľuďom, ktorí by najradšej videli pád Merkelovej vlády. K ostrej výmene medzi oboma lídrami došlo už pred aprílovým referendom, v ktorom si Erdogan nechal od ľudí posvätiť výrazné posilnenie svojej prezidentskej moci. Erdogan aj jeho ministri vtedy pravidelne útočili na Merkelovú či ďalších európskych predstaviteľov. Obviňovali ich z fašistických praktík len preto, že odmietali urobiť zo svojich krajín ring pre kampaň cielenú na tureckých občanov žijúcich v týchto štátoch.


Paradoxne – Erdoganov úmysel podporilo vo všeľudovom hlasovaní podstatne viac Turkov žijúcich v zahraničí než v Turecku. Kým priamo v domovine sa za ústavné zmeny vyslovila len tesná nadpolovičná väčšina Turkov, konkrétne 51,2 percenta, v európskych štátoch so silnými tureckými komunitami to bolo oveľa viac. Napríklad v Nemecku dosiahlo toto číslo 63,1 percenta a v Rakúsku 73,5 percenta. Absolútne najväčšiu podporu zaznamenal Erdogan v Belgicku, kde v referende dali jeho plánom zelenú viac ako tri štvrtiny obyvateľov s tureckým či dvojakým občianstvom.


Aj tieto čísla ukazujú, že Erdogan je úspešný v štvaní Turkov žijúcich v západnej Európe proti tamojším politickým elitám. „Táto situácia je zrejmá najmä v Nemecku, kde má turecká menšina silné postavenie. Erdoganovi sa tam pomerne jednoducho podarilo vybičovať nacionalizmus, ktorý je medzi Turkami veľmi vznetlivý,“ uviedol pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson.


Turecký prezident hrá podľa neho na populistickú strunu a táto taktika mu prináša úspechy aj doma v Tureck

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.