09.08.2017, 00:00

Muž, ktorý dal svetu liek na krízy

Angličan John Maynard Keynes je autorom teórie, ktorá hovorí o potrebe masívnych štátnych zásahov v čase hospodárskych výkyvov.

John Maynard Keynes
Zdroj: Reuters

Už odmalička bol predurčený na úspech. Jeho otec John Neville Keynes pôsobil ako profesor ekonómie na známej univerzite v britskom Cambridge. Matka Florence Ada Brownová zase uspela vo výskume sociálnej reformy a preslávila sa ako autorka viacerých kníh v tomto odbore.

Aj vďaka tomu, že ho rodičia od útleho detstva viedli k štúdiu, trávil John Maynard Keynes viac času v knižnici medzi dielami uznávaných osobností svetovej vedy než na dvore s kamarátmi. A dnes je považovaný za jedného z najdôležitejších ekonómov v histórii a otca modernej makroekonómie. „John Keynes je zakladateľom ekonomického smeru keynesiánstvo. Ide o určitý protipól klasickej a neoklasickej ekonómie. Kritizuje totiž myšlienku neviditeľnej ruky trhu, s ktorou v 18. storočí prišiel škótsky filozof Adam Smith. Na zásahy štátu do fungovania ekonomiky sa pozerá ako na pozitívny jav,“ vysvetľuje pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.

Liek na krízy
Podľa Keynesovej teórie sú liekom na ekonomické krízy fiškálne a monetárne zásahy štátu do fungovania hospodárstva. V skratke – vláda môže zvýšiť celkový dopyt, ktorý tvorí súčasť hrubého domáceho produktu, prostredníctvom masívneho intervenovania a spotreby. Podporí tým ekonomický rast, pretože znížený dopyt je príčinou ekonomickej stagnácie. Štát tým zmierni nepriaznivé dosahy ekonomických výkyvov, ako sú recesie či depresie.

Teória Johna Keynesa našla plné uplatnenie počas Veľkej hospodárskej krízy, ktorá sa medzi dvoma svetovými vojnami rozšírila zo Spojených štátov do väčšiny vyspelých krajín. Mnohí ekonómovia vtedy pochopili, že riešením problémov a vysokej nezamestnanosti môžu byť masívne vládne investície, ktoré naštartujú dopyt, a tým aj ekonomický rast. „Vďaka štátnym zásahom v období Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia našlo keynesiánstvo množstvo stúpencov. Bolo považované za dôkaz prekonania princípov klasickej ekonómie,“ dopĺňa Bohuněk.

John Maynard Keynes počas krízy argumentoval tým, že strata výkonnosti súkromného sektora v dôsledku systémového šoku, akým bol nepochybne aj prepad akciových trhov v roku 1929, by mala byť kompenzovaná vládnymi výdavkami. Tvrdil, že pri nižšom efektívnom celkovom dopyte alebo pri menšom celkovom objeme výdavkov v hospodárstve by bez vládnej intervencie mohol súkromný sektor natrvalo znížiť úroveň svojej ekonomickej aktivity. Za následok by to okrem iného malo nárast nezamestnanosti.

Začarovaný kruh
Fungovanie Keynesovej teórie bolo počas najhoršej globálnej krízy 20. storočia možné pozorovať takpovediac v priamom prenose. Po prudkom prepade trhov automaticky poklesla hodnota podnikov na burze, ktoré tým stratili veľkú časť kapitálu. Museli preto začať prepúšťať pracovníkov.

Vytvoril sa začarovaný kruh, z ktorého bez zásahu zvonku nebolo úniku. Prepustení pracovníci, ktorí boli zároveň spotrebiteľmi, míň

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.